moje nohy jeseni.
Pohladenie chrbta je ako mráz,
plamene v pohári bez mlieka
nestíhajú kompenzovať.
Pocity sú len spleťou cievok,
boli by dôležité,
nebyť spolu.
Takto len vadia,
operačný zákrok
ostáva nevyhnutný.
Slovo skalpel hnusne zneje,
väčšmi bolí.
Zahraničný lekár
tvrdí, že je skúsený,
vraj má doma sedem detí
a každé z nich už operoval.
Vraj mal doma deti.
Kedysi.
Zbavuje sa prekážky,
odporného zväzku citov,
a popíja pri tom Martini.
Vraj kedysi bol obľúbený.
Spomína na mladosť,
kým telo v agónii bojuje.
Snaží sa
nevnímať ho.
Poznamená, že ho všetci ignorujú.
Takže nie si sám.
Aj tak končíš pod skalpelom,
napokon až v pitevni.
...Pre absenciu citov.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
lucy92
8. 11.novembra 2009 11:15
uuha evi..hlboke myslienky...ale smutne to je...
Napíš svoj komentár