Nový Mesiac

Odklep si popol z cigary
do čierneho popolníka,
odklep si štyri doby
rany, sem, do hrudníka -
je prázdnejší
než vyžmýkaný sáčok čaju.
Oči mi zaplesajú,
nech sa páči,
hovor, čo hrdlo ráči,
že sedem dní a máš ma rád,
že chceš byť viac než kamarát
na dnešnú noc.
Ja zvolám svorku na pomoc
a moja zlosť,
(vymytá zeleným uterákom
z minulej básne)
povie ti jasne:
Volaj len ak ma potrebuješ.

Sedím na Novom Mesiaci,
jak každý večer po práci
kým tma sčerí zreničky
a kruhy pokojné
ma roznesú.

...Ma roznesú kruhy pokojné...

Nechcem viac počuť:
Mám ťa rád.
Sú to len slová
a škrekot čiernej oblohy
je zvučnejší
než ony.
Nechaj ma.
Nový Mesiac už vlastníme dvaja.
(aj on, aj ja)

A teraz je veľa hodín, nuž vstávam z vysedenej trávy, otrepem si kabát, a Nový Mesiac zanechám chlapovi so zeleným lampášom. Zajtra sa vrátim sem do protirytmov.

...Ma roznesú kruhy pokojné...

 Báseň

8 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu