Kráčam si po prašnej ceste ako ženích pri neveste, robiac priemer vlastných tepov na prechádzke lesostepou. Zavŕzgala hlasno lata, keď som sadla rozosmiata až ma kdesi v boku pychá, na most čo len sťažka dýcha. Ako sem len rada chodím, sem-tam čosi rybám hodím, čokoľvek, čo dajú vrecká - sladký cukrík (až z Turecka! ). Alebo aj hlúposť inú, napríklad len pľuvnem slinu. Poviem vám, to nemá chyby! Hneď sú na nej všetky ryby. Ach, tu ale rada chodím, občas hlúpu báseň splodím, snáď ju niekto prečíta, kým sem znovu zavítam. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj