...pokračujem... Ďalej rátam priemer tepov na prechádzke lesostepou. Stačí ísť ďalej od mosta, zahľadieť celkom do prosta sťa sekerou niekto utne - stojí tam vŕba, trochu smutne. Čaká, kým zas moje oči zastavia sa na úbočí, s tým, že ma to ozaj mrzí, napokon len spustia slzy. Nuž ku kmeňu zasadnem a kým slnko zapadne, kým ma spánok celkom lapí, porozprávam, čo ma trápi. Dnes sa mi zdá trochu iná, žeby mala menej vína? Tuším má aj hlbšie vrásky. Odrazu jej nervy praskli. Dopadla na kolená: "Ja som z teba šialená! Viac mi počuť netreba, chcem nájsť vŕbu - pre seba! " Stačí ísť ďalej od mosta, zahľadieť celkom do prosta sťa sekerou niekto utne - stojí tam vŕba, viac než smutne. Vraj má toho plné zuby, zopár krokov od záhuby. Teraz vŕba, to ma mrzí, druhej chodí roniť slzy. Báseň 2 0 0 0 0 Komentuj