preco nikto to nevie su na to rozne teorie a jedna z nich je, ze clovek si vzacne veci/ludi uvodomi az ked ich strati aby si mohol vazit tie ktore mu zostale ale podla mna to tak nieje clovek je strasne zabudlivi a aj ked si to neuvedomuje alebo nepripusta je aj egoisticky niektory viac iny menej...
preco vlasne pisem tento blog no rozhodol som sa tak asi na zaklade predosleho pribehu ktory bol vymysleny ale mal v sebe ponaucenie hoc ludia sa aj tak nepoucia (jedna zo zlych nasich vlasnosti)
moj pribech ci skor zivotna skusenost zacala v krasne sobotnajsie rano, zobudeneie okolo desiatej, fajna omeleta, prijemna kava... no proste fajn rano a kedze uz konecne bolo vonku teplo tak som sa rozhodol ze pojdem s mojim psom na prechacku vola sa bleck (originalne je cierny)
klasicky pod les, samozrejme ako besni ma taha lebo sa nevedel dockat kedze celu zimu bol na retazi ale u neho je to bezne, hned po prvom uvolneny z retaze sa rozbehol ako odtrhnuty z retaze (poeticke) a behal len co mu sili stacili, cely stasny bolo to na nom vidiet vbehol do lesa ale po zavolani prisiel na pocudovanie naspat a cely stastne-unaveny lahol predomna ze hladkad ale aby som ho zase nedal na retaz tak sa este rozbehol opacnym smerom ako som predpokladal smerom naspat domu, cez potok a cez cestu navstivit susednu stranu... a vtedy sa to stalo pozeram nanho ze idem po teba a on vedel ze je zle ked usiel tam kde nemal tak sa rozbehol ku mne a to co sa stalo trvalo len sekundu nikdy som to tak nebral ze take veci sa stavaju v jednej sekunde ale cloveku sa to zda vecnost auto sa rutilo velkou rychlostou urcite stoukou (dedine je 40ciatka) nechapem preco ale totalne presne vypocitane sa to stalo presne ano to nemohol som nic robit neviem preco zostal som stat a len sa pozerat nedokazal som sa pohnut len par sekund mozno sekunda brzdy zaskripaly ale az po ohormnom narade, vedel som ze sa to stane nedalo sa tomu zabranit mohol som kricat ale telo ma nepocuvalo...
...o par sekun dom bol pri nom nevnimal som potok ze som mokri nic ani toho debila co mi jacal do usi ze on za to nemoze ani ludi ktory sa tam zhrkli bol som tam iba ja a bleck a pozerali sme sa na seba pozeral sa tak na mna a ja na neho hovorili ze to nemohol prezit a myslel som si to aj ja ale zmrkol, iskierka nadeje ale pohasla som realista ci pesimysta ale vedel som ze to dlho nemoze trvat trpi a vedel som ze tu zostat nemoze musi byt doma, zdvihol som ho a odnasal domou citil som smutok ale nechel som aby ma videl plakat a tak som to zadrzal neveril som ze dokazem rozmyslat realne v takychto chvilach ale niesol som ho a hovoril mu mile slova co sme prezili a aby vydrzal ze uz sme doma veril som ze to citi, nebol to len pes bol to sucas rodini potesenie ked clovek pride z intaku, radost ked donesie lopticku ked spravi kolecko ked vas vidi...
doma som ho jemne polozil a volal na informacie nech mi daju cilo na veterinara nech netrpi nech to ukoncia...trpel...
tej cupke to trvalo prepana krala nemadaval som bol som az prilis pokojny nozno neadekvatne situacii konecne mi ho dala ale stastie ze mi nezacala rozpravat ze podavaju informacie este aj o dovolenkach to by ma asi totalne vytocilo.
bleck bol silny normalne ze sa pokusal zdvihnut hlavu ale to nesmel nutil som ho nech zostane dole...
...cesta bola dlha najblizsi bol az polhodiny cesti, po prichode ma islo picnut ten lekar si tam pisal niejake papiere ale ja som na to kaslal hladkol som ho a daval mu silu ak sa to tak da nazvat, lekar povedal nech ho polozim na ze co ma sokovalo a nastvalo ale spravil som to ved lekar co ja viem o takychto veciach a na radost sa postavil a presil par krokou co som neveri.znova na stole kvapkala infuzia inekcia nebola potrebna a tak sme ho mohly zobrat domou nemal nic zlomene ale velky otras mozgu ale hrozilo vnutorne krvacanie...doma boli muky lezal ale zotavoval sa(nebudem vas trapit podrobnostami)...
...presli dva tyzne znova beha ale vyskocit este nevie ale je mu ovela lepsie...
...zaver alebo aj ponaucenie si z toho zoberte sami aky uznate za vhodne ale verte mi ze to mam stale pred ocami tu sekundu, stastie ze sa ten chlapec v ten den neukazal u nas (ale vsetka ucta nechl cilo keby nieco), stastie ze prezil....
...neberte nic za samozrejme...
...povecte alebo dajte najavo ak niekoho lubite uz tak nemusite ucitnit nic nestratite...
...uzivajte si kazdy den....
...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
zipporah
6. 4.apríla 2009 22:27
uf, som rada, že to skončilo tak
Napíš svoj komentár