Ә O nej. Vicki.

Ano. Ona. To je moj nadpis. Nadpis blogu. O com bude blog? O nej.

VICKI. JULIE. JULIA.

Co vam to hovori? Asi nie vela. Ale pre mna je to jedna z najpozoruhodnejsich osob zenskeho pohlavia na svete.

Mozu byt tomu tak dva roky co sme sa spoznali. Uplne nahodou nas spojila jedna znama cez net. Uz vtedy ma Vicki ohurila- mala vedomosti, napady, a pre mna akesi nevysvetlitelne caro osobnosti Salala mi z nej akasi inteligencia, o ktoru je dnes uz nudza.

Cas plynul, a ako sme sa stále viac a viac zblizovali, tak ma viac a viac ohurovala. Uci sa Japonsky? Do skoly isla o rok skor? Ona este chodi do skoly?! Podla nazorov a fotky by som je tipla tak 19! Ked som sa preto dozvedela jej skutocny vek, padla mi sanka. Coze? Ona ma tolko kolko ja?! ONA?

Jo, Vicki mala vzdy v zalohe nieco, cim mi vyrazala dych. Na jednej strane sa mi zdalo, ze mame toho velmi vela spolocneho, na druhej strane som sa niekedy citila vedla nej uplne malicka. Vlastne, ked si to tak vezmem, este aj teraz sa tak niekedy citim.

Co pre mna znamena? Urcite vela. V mojom osobnom rebricku Top osob je na velmi vysokom mieste. Preco? Lebo viem. Viem, ze ked pojdem za nou, a poviem, ze mam problem, poradi mi. Viem, ze ona pochopi aj to, co niektori ludia proste pochopit nedokazu. Viem, ze ked sa jej spytam na nazor, povie mi pravdivo ten svoj, nech je akykolvek. A viem, ze ked mi nieco vyjde, nebude ziarlit alebo zavidiet, ale bude sa tesit so mnou.

Obdivujem ju, to je pravda. Uz viackrat sa sklamala a padla, ale ako mam moznost sledovat sinusoidu jej zivota, vzdy coskoro zdvihla hlavu, oprasila kolena, a vykrocila dalej. Upratat po zemetraseni da vela namahy, ale ona to zvladla sama. Za to jej patri moje velke uznanie.

A viete co? Stretli sme sa raz v zivote. Aj to sme sa videli mozno polhodinu.

Niekedy sa sama seba pytam, ako je mozne, ze som sa na niekoho, koho som stretla raz v zivote, tak naviazala. Iste vsak je, ze sa Vicki- normalnym menom Julia- stala realnou sucastou mojho zivota, niecim, o co nechcem nikdy prist, niecim, bez coho by moj svet osedol, niecim, bez coho by som pomaly prestala verit v inteligenciu mladych dusi, stala sa mojim priatelom, a do skupinky PRIATELIA si radim iba malo ludi. Julie je medzi nimi na velmi vysokom poste.

Jou, blizi sa koniec mojho blogu. Nepomozem si, ale pripada mi velmi suchy. Snad na koniec len tolko...- Vicki, neviem opisat, co vsetko pre mna znamenas, aj ked sa to mozno nezda. Mozem iba vyslovit prianie, nech jedine, co sa na nasom vztahu zmeni, je to, ze sa uvidime viackrat ako raz za rok na polhodinu...

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu