V mojej subjektívnosti niet pre mňa objektívnejšieho merítka na svet, ako ja sama. Díky Bohu, či bohužiaľ - hoci mnohému nechápem, stále tomu dokážem porozumieť. Mám to vymyslené skoro geniálne, vzbudzujem v ľuďoch dôveru a rešpekt. Neviem, ako vyriešiť tú druhú stránku - ako sa naučiť neodmietať tých, na ktorých sa pozriem, a viem, že môj rešpekt si nezaslúžia. Pre človeka s takou papuľou, ako mám ja, a s bohumilou vlastnosťou, že mám vždy ku všetkému čo povedať, je to v modernej spoločnosti úplné peklo.
Viem, že som naozaj pokazená a viem, že pravdepodobne umriem sama, najskôr asi na rakovinu duše. Chronické utekanie a neodpúšťanie ma rozleptajú zvnútra. Rad ľudí nado mnou bude vzdychať krátke vety o mojom úspechu a schopnostiach. Škoda, že im už vtedy nebudem vedieť povedať pravdu o tom, ako to naozaj bolo - o tom, ako som si myslela, že som pripravená na všetko, a nebola som pripravená na nič. O tom, aká som bola naivná a arogantná. Alebo o všetkých tých úzkostiach, strachu, stresoch, pádoch, klamstvách, prebdených nociach a pocitoch viny. Moj najväčší úspech je, že som to prežila a viem sa na seba stále pozrieť do zrkadla.
Carlito, dnes som už skoro usadená pani (viac usadená, ako pani). Moja ulica by sa ti páčila, každý deň mení tvár, tak ako ja sama. Prisahám, fasády sa striedajú rýchlejšie, ako počasie, ostáva len názov na ceduli na prvom dome. Konečne je to centrum mesta, chýba mi len balkón a to jedno mimoriadne úspešné dieťa. Všetko by bolo po starom, no ja som mesiac dozadu vymazala štyri roky svojho života. Iba tri dni som sa vydržala presviedčať, že mi je to ľúto. Zmizla a zahojila sa mi aj posledná jazva, je to tu. A dnes som ťa už ani nevidela na ulici. Už je tu ten čas - teraz ťa už naozaj musím nechať ísť, však?
Nechala som si narásť akúsi smiešnu masku hipisáka v korporátnom svete. Zatiaľ to vyzerá, že sa s tým dá akosi pofidérne žiť. Viem, že ľudia sú tupí, no každá chvíľa je vzácna. Vo svojej nervozite a sklamaní skláňam sa
a ešte vždy v mojich krokoch potichu sa ozýva
óm mani päme hung
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
teším sa na každé stretnutie s tebou čím ďalej tým viac! a hoci ti dieťa neurobím (ty koňo, naše dieťa by bolo kurva úspešné!) a španielskym maliarom taktiež nie som, ak bude všetko totálne napiču (a ak aj nebude), tak vieš, že môžeme žiť do konca života spolu a rozbíjať si hlavu o múry!