Tak som si hovoril žeby, predsa len nebola taká hlúposť to vyskúšať.
Tak mi v hlave skrsol nápad čo tak vyraziť. Ono keď je niečo ešte ďaleko tak sa mi to vždy zdá ako super nápad, až pokiaľ nepríde hodina H kedy mam to dané vykonať. Predstavoval som si aké super to bude atď.
Tak som si v hlave utriedil to čo som potreboval, a dal som sa do zháňania ako financií tak aj vecí, ktoré som potreboval na ten roadtrip.
Po menších, nákupoch v obchodoch, som si zobral mrte velký batoh, lebo som si myslel že nemôžem vyraziť len tak na ľahko ( to je dobre iba v prípade že nejdete chodiť celý deň z batohom ktorý važi toľko čo ten moj). Mal som všetko a vyrazili sme aj s kamarátom, ktorého som zlamáril nech ide som nou.
Ráno sme vyrazili, už keď som ráno išiel, niesť ten mrte veľký batoh mi postupne časom pripadalo trošku nelogické riešenie alebo skôr bolo to riešenie úplne na hovno.
Nastúpili sme na bus ktorý vyrážal ráno o 6:30 cca a vydali sme sa na cestu do BLAVY (Bratislavy).
Cesta bola celkom dlhá na moje pomery, kedže som necestoval ešte tak dlho.
Počasie sa nevedelo dať dokopy, ale nevyzeralo že bude pršať.
Keď sme došli do Blavy, bolo tam pekne, slniečko pražilo na moju hlavičku a aj do očú. Keď som tam prišiel, prve čo som si všimol, že tam bolo mrte vela semaforov. Na niektorých prechodoch, bolo zaujímave prechádzať, ak si dobre pamätám išili sme na zelenú a týpek si to šlapal na červenu skoro cez nás. To len tak na okraj.
Čo, ale bolo pre mňa skúsenosťou, bola orientácia v cudzom meste, v cudzom prostredí bolo to východisko z mojej každodennej konformita doma u pc a vlastne aj z rodného mesta.
Keď som tam prišiel, každý človek sa mi zdal, že ma chce ukradnuť na orgány, alebo prípadne iba zbiť a zobrať si peniaze. Mal som ich pri sebe dosť.
Pri všetkom možnom sme sa fotili, aj v tých uličkách , neviem prečo ale fotil som každý kostol, a to som neni nejak extra veriaci.
Keď v tom ako sme si sadli, k nám prikráčal jeden, očividne bezdomovec, a začal hovoriť divnou rečou, po chvíľke som pochopil že hovoril po slovensky.
Zdelil mi nasledujúce : ,, Už tri dni som nejedol, ušiel som z domova, nemam nič len tašku, som hladný pomôžte. Nemáte 2.40 na bagetu ? že ak mi neveríte poďte som nou mi ju kúpiť.J a vravím: ,,Ja vám verím naškrabával som drobné, keď v tom jeho očividne kamarát, prišiel ku nemu a povedal ,,to je môj syn ( pritom ten kamarát jeho vyzeral mladšie jak on) a ten druhy mu začal hovoriť ,že ,,drž hubu, že už skoro mam,,. Stáli pri nás dvaja pofiderný
chlapi, ja peňaženku v rukách, ktorej bola väčšia finančná čiastka. Hovorím si no dobre dám im to nech už pakajú do piče,, Dal som im pár grošov a išli preč.
Mali sme sa stretnúť s jedným kamarátom s ktorým som sa v živote nevidel iba sme komunikovali cez net (starý hráč cs) nehehe . No a týpek celkom prekvapený že sme prišli dvaja videl som mu na očiach že si hovori ,, Čo mam akože teraz robiť s týmito dvoma reťošmi akože,, Ale nie..
Po 2 hodinovej ukážke Blavy nám, ukázal hrad, ale vtedy sa riadne oteplilo, mať na sebe ten batoh stokilový, slnko na kepeňu a vyzliecť znamenalo, dať dole baťoh. No to som spočiatku toto riešenie nepripúšťal, ale časom som sa uchýlil ku krízovemu riešeniu. Hrád bol nádherný a výhľad z hora ešte krajší.
Nemal som foťák (lebo by sa mi už do tašky ani nevošiel) tak som všetko fotil na mobil. A ako som si chcel odfotiť ten baráčik na vrchu, tak mi odfotilo iba polku šak čo.
Cítil som sa zaujímavo, týpek už chcel ísť na intrák, tak vraví že nás zoberie, len intrák bol trošička, ďalej. Ale upokojilo ma že ideme busom . Nohy začali protestovať. Keď sme si ako tak oddýchli, pokecali, večer sme vyrazili do kina pod holým nebom čo bolo pri pláži na film big lebowski.
Doteraz spomínam fakt bomba to bolo. Hlavne čo išlo po tom. Bolo už skoro 22:20 hodín a my sme potrebovali rozložiť stan. To miesto sme si ale pred tým omrkli ako tak No a tak sme šli busom na intrák zobrali veci a šup stanovať, kým sme došli do cieľovej destinácie bolo už tma jak v riti. Ale dalo sa mali sme svetla na mobile, týpek nás odkopol a išiel dom.
No a ja som začal stavať stan, bolo to divne pretože ešte som nestaval stan, tak som skúšal isť na to logicky. Po 2 hodinách stan nebol postavený a moje bríle boli zlomené. Pochopil som, že logicky to asi nepôjde skúšal som technicky , spýtal som sa kamaráta ktorý už chytal nervy a povedal že on on vedel jak sa to stavá ale nebol si istý .
Stratu utrpely bríle, ktoré mali sotva mesiac :/
O druhej ráno sme dokončili stan a išli spať keď v tom jak som zalahol blesky jak piča, hovorím si pohoodeee, šak len nás zaplaví, len si zaplávame ano.
Našťastie sme neplávali a všetko šťastne prežili Ráno ako sme vyrážali do ďalšieho mesta nás zastihol ďalši pofiderný človek, už zdatnejší či nemáme peniaze. S odpoveďou : ,,Nemáme,, a išiel šťatie hľadať inam.
Ďalšie pokračovanie do Nitry možno neskôr
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár