Tisice zimomriavok si len tak po tele bezi.....
az ta striasa.
V hrudi si spi bolest
a tvar je plna slz,
klzu sa po licach bez ciela
a dopadaju na zem.
Nema ich kto pozbierat,
rozziarit tie oci,
co kedysi stastie v nich bolo,
aj ked ho bolo velmi, velmi malo.
Pohladit tu strapenu tvar,
a vykuzlit na nej usmev,
zastavit tu triasku, chvenie,
co sa neda ovladat.
Uz ani plakat sa neda,
akoby sa uz vsetky slzy
tych smutnych oci vyminali...
-len tak naznakom sa v ociach lesknu.
Ta zima vsak neprestava, neodchadza,
stale tak mrazi.
Srdce ochladlo.
Uz nepotrebuje, uz mu nechyba vasen
a krasne slova uz zmysel stratili,
uz nechce nic.
Je zbytocne, ked clovek marne hlada.
Hladat uz vsak nechce, nevladze.
Potrebuje uz len klud
a nechat ho iba tak,
napospas sebe samemu,
bez tych snov, co kedysi snival.
Zivot vsak ukazal,
ze ich nie je mozne splnit, dosiahnut,
ze trapit sa ma v nom ulohu hlavnu
a bolest je alternaciou jeho.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
inak to asi ani neviem vyjadriť, čítala som bez dychu