.. dnes..

..posledný pohľad do zrkadla, posledná úprava.. dala som si lesk na pery a vyparila som sa.. slnko pekelne pražilo, vonku teplý vzduch rozliehal sa.. lúče slnka som pocítila aj ja na pleciach a vietor sa mi hral s vlasmi.. rázne som kráčala, mala som sa stretnúť s mojou láskou.. zbadala som ho, vystúpil z auta.. také zvláštne pocity som pocítila.. ani sama vlastne neviem, čo to bolo.. bolo to však aj tak príjemné.. očakávanie, radosť.. no aj nevedomosť v tom, čo bude dnes.. ale tešila som sa.. keď prešla som cez prechod, išiel mi oproti.. vtedy tak krásny pocit.. pobozkal ma.. už som vtedy nebola na zemi, ale v nebi.. niečo tak krásne.. ach.. vybavili sme, čo bolo treba.. prešli sa mestom.. vbehli do obchodu s „handrami“, dlho sme v obchode len tak neboli... prešli sme sa, popozerali.. vonku pražilo, v ústach sahara sa zrodila.. všemohúce Tesco všetko zachráni, nenechalo nás zhynúť suchom, ktoré prahlo v ústach.. vraj ľadový čaj?...skôr sirup, ktorý zabudli zriediť.. rozprávali sme sa, zasa o všetkom ako predtým.. akoby sa vrátili minulé strastiplné časy.. povedala som všetko, čo na srdci i na jazyku bolo.. krutým sa to zdalo a mlčanie zabíjalo.. zabíjali nás slová, zabíjalo nás ticho.. ešte keď sme sa prechádzali plakala som, ale slnečné okuliare moje slzy zakryli.. chvalabohu.. bolo to ťažké.. nevedela som, čo robiť.. sadli sme si na lavičku, pri seba.. a zároveň každý na iný koniec.. o veciach normálnych sme sa bavili prirodzene.. aj sme sa smiali.. bolo to tak pekné a zároveň tak smutné.. stále nedokážeme jestvovať?.. ubehol len mesiac.. čo bolo krátko predtým zlé, stratilo sa.. ale iné zo začiatku vrátilo sa.. mám rada a bojím sa.. neviem ako to všetko skončí.. možno príliš rozmýšľam, beriem veci vážne.. kvôli úplným blbostiam dokážeme všetko krásne, čo bolo zatemniť.. vtedy dávame druhému možnosť, aby premýšľal či ozaj chce byť s tým, s kým je.. človeka to tak trápi, nechce byť bezmocný.. snaží sa niečo robiť a pritom robí priveľa a zbytočne.. snaží sa ovplyvniť niečo, čo nejde.. treba čas.. chce to pochopiť druhého.. pochopiť samého seba a možno ešte viac dospieť.. zažiť, či žiť ten „druhý život“, alebo žiť ho s ním.. isté veci nejdú hneď, idú až časom.. a hlavne idú tak, ako ísť majú.. byť viac súčasťou jeho života.. byť ním a s ním zároveň..

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu