Ružu si mi daroval a potom do srdca mi ju vrazil prečo si to spravil? Veď vraj daroval si mi ju z lásky.. Tŕne v mojom tele zabodnuté na zemi krvavé šľapaje, sú Tvoje bol si to práve ty, čo život si mi vzal.. Tvoja ruka tŕne hlbšie vtláča moje oči slzy ronia hovoríš „Je mi to ľúto“ no v očiach tvojich ľútosti nieto.. Posledný bozk na pery telo vtedy zachvelo sa mi jasno zostúpilo na nás dvoch posledné objatie, pohľad do večnosti.. Na pohrebe zídu sa všetci ruže na rakvu s hlinou hodia rukou Ti potrasú a sústrasť zaželajú Tebe slzy kotúľajú sa po tvári.. Spomienky hlavou sa Ti valia uvedomuješ si, čo sa odohralo ľutuješ všetky svoje chyby lásku až teraz pochopil si.. Život Ti plynie ďalej bezo mňa vstupujú noví ľudia, nové možnosti lásky no Ty v srdci len jednu máš hoc už dávno nie je s Tebou.. Si verný a teraz nezradíš lebo keď si nemal, zradil a opustil si pochopil si, o čom to bolo keď si mal jej srdce na dlani Očakávaš ten deň netrpezlivo kedy stretnete sa vo večnosti a milosti kde vaša láska nikdy nekončí keď aj nad Tvojim hrobom slzu vyroní nie jedno oko.. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj