..obyčajný deň..

..už druhé ráno ma zobudila odporne cvengajúca pevná linka, samo, nemal to kto zdvihnúť.. naraz sme došli k telefónu s bratom.. nechala som to naňho.. spať som išla skoro ráno, bolo niečo po 00:30 hod.. ledva som čumela do booku, všetci už boli v ríši snov.. a ja som si písala, ťukala jak taký blázonko do klávesnice a miestami som ani nevidela, čo píšem (ešteže ma naučili písať 10-prstovou hmatovou metódou..forever obchodná).. tak keď som sa v rozpakoch a nevediac, čo si myslieť rozlúčila.. odniesla som si book a išla aj ja snívať.. niekto ma pred spánkom ešte prezvonil, no nechcelo sa mi otvárať ani len viečko.. ráno som mala pocit, že som celú noc žúrovala.. však už pravidelne chodím spávať ráno, vždy je čo robiť.. dopoludnie prešlo tak rýchlo a ja si pamätám, ako sa brat lúčil so mnou pusou na líce (neviem, čo sa mu stalo).. išiel s kamarátom do ZC.. za nejakými babami z POKECu, brat a kamarát sa venujú skateboardingu.. raz mal nohu už v sádre, ale to je ešte málo, však má len 18 (a rozum nikde, ale mám ho rada).. celý deň, zmiešané pocity.. život ma skúša až príliš.. do cesty mi stavia rôzne skúšky, ktoré musím prekonávať a je už na mne ako sa k ním postavím, no je to strašne ťažké a bojím sa, aby som nespravila chyby.. pozrela som následne pár dielov Paneláku (ten seriál milujem.. Kordiak je naj postava).. čakala som kým odbije 18:00 hod a pôjdem s mojou „dvojičkou“ von.. odbila hodina a ja som išla za ňou.. zašli sme do najbližšieho podniku bo sa nám nechcelo moc chodiť.. únava (veď to poznáte, slnko páli a nič sa vám nechce).. popíjali sme kofču a došla jej ségra.. joooj to je ale babenka.. proste kôpka humoru a pozitívnej nálady.. následne došli ďalší.. starí kamarádi spred kostola (teraz by som zhorela ako zápalka, hanba mi).. bavili sme sa o úplne všetkom a moja slamka v pohári stále neposlúchala.. zafŕkala som samú seba celú a polku stola.. ale tak ľúbilo sa mi.. konečne človek prišiel na iné myšlienky.. keď sme vyčerpali všetky témy, začínala byť zima (a nuda), tak sme sa rozhodli zaplatiť.. nikto nechcel byť nikomu nič dlžný (veď čo ak zomriem??).. tak sme vysmiate a uzimené šli domov.. rozlúčili sa objatím a spojením „našich chlpatých hrudí“..(to je náš prejav sesterský)..prišla som domov a vyhnala som brata z booku, no odpisujem na jeho RP, čo on hovorí.. (vcelku zábava, aspoň zisťujem aké holky existujú v tomto svete – proste na umretie).. teraz chatujem s kamarátmi, hlavne jedným jediným.. s ktorým rozvíjame konverzáciu rôzneho druhu.. mám ho rada, je vcelku fajn.. vie ma rozosmiať a rada s ním kecám.. snažím sa konať správne, dúfam tak konám.. netuším kedy dnes pôjdem do ríše snov, to je dosť skorá otázka na túto hodinu (je 22:12 hod)... dnešný deň môžem zhodnotiť fajn.. volala som aj s mojim miláčikom, zajtra má štátnice.. budem mu stráááááááášne držať palčeky.. ale on je šikulka a hravo to zvládne (veď je inteligentný, to má po mne).. a potom budeme spolu.. teším sa.. a dúfam, že všetko bude krásne.. a budeme si vychutnávať spoločné chvíle naplno a do sýtosti (všetky chvíle).. a pri skúškach života vždy obstojím na výbornú, nielen kvôli sebe, ale aj kvôli nám.. i keď tých skúšok je náramne veľa (jedna za druhou sa na mňa váľa).. ale i keď ma niečo položilo, tak som sa nikdy nevzdala a bojovala ďalej.. veď vždy môže byť aj horšie ale v každom zlom je vždy aj niečo dobré.. a zo života sa treba aj tešiť.. užívať si všednosť a prostoduchosť dní.. s priateľmi, rodinou a osobou, ktorú ľúbime (i keď ona hnevá nás a my ju).. povzniesť sa nad zlé, nerozmýšľať zbytočne (mňa to ani nebolí, predstavte si) .. proste nekomplikovať niečo, čo ani nemusíme.. dnes mám teda za chvíľu ďalší deň za sebou, ďalší obyčajný deň.. a každý nasledujúci prinesie niečo iné..

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu