Nemo držiac telefón v ruke, telo bez duše na posteli sedelo.. Do stien pozerala a o všetkom premýšľala.. chcela prezvoniť, chcela ho počuť, čítať pár riadkov na displeji od neho.. žiadna prijatá správa, žiadny neprijatý hovor.. trpela ako nikdy predtým, všetko zrazu bolo jasným.. chcela sa smiať, chcela sa baviť.. pri každej spomienke, slza však z oka vypadla.. prichádzala na to, čo kedysi vôbec nevidela.. chcela, aby bol šťastný, no len ho zabíjala.. nevydržala, musela mu napísať.. dostala aj odpoveď, bola neskutočne rada avšak tie slová, čo čítala.. tak boleli.. cítila chladnosť, bezcitnosť.. myslela, že je už dávno všetkému koniec.. chcela toľko povedať, chcela odpovede dostať.. avšak musela čakať.. keď potom ho počula a stretnúť sa s ním mala.. ona sa bála...ako sa má k nemu správať?..keď sa mali, i keď na chvíľu, ale stretnúť.. nevyšlo to, vlastne bola aj rada.. išla sa prejsť, do prírody.. na iné myšlienky chcela prísť.. cestou aj jeho zbadala.. išiel domov, nečakala to.. nečakala, že ho uvidí.. srdce sa túžbou naplnilo a zároveň tak zabolelo.. večer ešte volali, plakala.. ľúbila ho a stále ľúbi.. ten hlas, ktorý srdce jej potešil.. keď zasmial sa, videla jeho úsmev..jeho krásne oči, hoc len telefonovali.. stratila prehľad o čase, aj o filme, čo bežal v televízii.. rozlúčila sa a stlačila červené tlačítko, telefón položila.. dlho ešte rozmýšľala, nemohla zaspať.. v srdci plamienok nádeje rozhorel sa a ona až potom zaspala..
..deň stretnutia..
Ráno ako každé iné, avšak prebudenie úplne iné.. nákupy ako každú sobotu.. mestom len preletela, nemala náladu.. stále len naňho myslela.. deň tak rýchlo prešiel, zrazu večer bol.. volal jej, že je už na ceste.. v tom ju strach ovládol.. najprv išli do Tesca.. ako každú sobotu.. kráčali vedľa seba, ako kamaráti.. nedržali sa za ruky, bozkom sa nezvítali.. taký zvláštny pocit to bol pre ňu.. toho koho milovala sa nemohla ani dotknúť.. bolo to ako trpieť smädom, stáť pri studni.. a nemôcť sa napiť.. bolo to ako keď sa spoznávali.. mali sa radi, no vtedy sa báli prejaviť kvôli tomu, čo povie ten druhý.. prišli k nej, zas všetko také iné.. no v nej plamienok nádeje stále horel.. prečítala mu, čo napísala.. jej vyznanie alebo skôr priznanie.. nielen jej pritom slzy vyhŕkli, keď dočítala.. aj na ňom bolo čosi vidieť.. vidieť aj to, že ju ľúbi.. dlho sa rozprávali, o všetkom.. už nechceli žiť tam, kde nebolo pravdy.. dozvedela sa aj veci, ktoré vôbec nečakala.. veci, čo trpko ju zaboleli.. keď jej to povedal, slzy sa jej po tvári kotúľali.. ľúbila ho a neverila, že to sa niekedy stane.. a práve im.. verila, bol všetkým.. zobrala to navonok v pohode, no vnútri veľkú dieru to zanechalo.. myslela si, že už nikdy to nebude také, aké bolo.. aj napriek tomu bolestnému, povedal tie slová krásne „ľúbim ťa“.. chce byť s ňou, chýbala mu.. aj napriek všetkému.. mnohé si aj on uvedomil, uvedomil čo možno robiť má.. obaja vedeli, že to bude ťažké.. začať odznova.. pokúsiť sa žiť vedľa seba, spolu byť.. no oni to skúsiť chcú, ľúbia sa.. všetko si povedali a vedia, čo jeden pre druhého znamenajú.. začali vzťah odznova, oni začali spolu odznova..
..nový začiatok, nový smer, nová šanca..
..ubehlo pár dní, sú spolu.. ich vzťah je úplne iný, ale zároveň tak krásny.. ona sa bála, že na to čo jej povedal, nikdy nezabudne.. ale zabúda.. stalo sa, v živote sa stávajú aj horšie veci.. žiadny vzťah nie je taký „ružový“, ako si možno myslela.. poučili sa dosť obaja, vedia čo cítia.. a už neláka iné, .. neláka jeho, neláka ju.. sú spokojní, majú jeden druhého.. viac nepotrebujú.. učia sa robiť veci inak, takisto správne.. ich vzťah nie je o tom, čo bol kedysi.. ľúbia sa stále rovnako a pritom úplne inak.. viac ho chápe, neberie ho ako samozrejmosť.. berie ho ako dar, dar z nebies.. snaží sa chápať jeho potreby, život.. snaží sa byť preňho tou, ktorú potrebuje.. tou, s ktorou sa do diaľky dívať môže.. chcela by byť preňho tá jediná a naveky.. možno sa to však splní, to nik netuší.. občas však má aj iné myšlienky.. rozmýšľa, či sa aj ona s ním vidí v tej diaľke.. či ona si je všetkým taká istá.. či predsa len to, čo sa stalo nejaké väčšie ranky nezanechalo.. občas má pochybnosti sama o sebe.. niekedy rozmýšľa, či ho má rada, alebo už len kamarátom je.. no vždy prídu chvíle, kedy si je tak istá.. kedy by ho za nič nedala.. kedy by len s ním ostala.. kým tento pocit,tieto chvíle..,prevažuje nad tým iným, vie že k nemu patrí a že ho ozaj ľúbi..
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
elwinko
27. 5.mája 2008 17:09
Toto je o živote.
Napíš svoj komentár