Neistota ovládla ma smútok vstupuje mi do srdca ľúbim ťa a ty to vieš prečo však toto deje sa? Krása pomaly stráca sa neviem, čo robiť mám vrátiť na tvár úsmev a do srdca lásku večnú avšak kde začať mám? Tak blízko a zároveň tak ďaleko naše srdcia pevne pri sebe stoja i keď občas hľadajú sa vždy však vedia, kde nájsť sa majú Nechcem prísť o Teba no neskutočne bojím sa že keď uzriem slnka svitanie ty nebudeš pri mne bdieť Ruku svoju neodopri mi úsmev vždy pre mňa nájdi bozkom svojim usti a nikdy prosím, neopusti... Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj