O nás, pre Teba...

..sedí on, sedí ona.. sedia spolu držiac sa za ruku a pozerajúc si do očí.. najprv nemo, bez slov.. no potom začnú hovoriť, ich ústa hovoria veci, čo tak bolia, no i pravdivé sú.. ona vyčíta, že jej nehovorí slová lásky a nehy.. a pritom i keď oči má, ona nevidí.. že on sa snaží, zvádza boj.. boj sám v sebe a pritom tiež bojí sa.. chce jej dať všetko, aby bola šťastná; chce jej dokázať ako miluje ju.. ako mu na nej záleží, no strach mu prináša myšlienka, že čo ak jej nedá všetko, po čom jej srdce túži.. občas v časoch zlých a krutých napadnú myšlienky, či iné nie je lepšie preňho, pre ňu.. je však preňho dôležitá, je múzou a to, prečo ráno budí sa.. je tou, ktorá život mu zmenila.. ona však o tom nevie, jeho ústa sú nemé.. ona sa trápi, či ešte má bojovať, či ju ešte pohladí a povie jej ľúbim ťa.. chce tak veľmi počuť tie slová, až zabúda na to, že láska sa dá dokazovať aj inak.. láska nie sú len krásne slová, slová môžu aj klamať.. láska nie je len držať sa za ruky, veď ruky dokážu aj zabiť.. láska nie je len písať správy, o tom ako „ten či tá“ chýba ti, veď slová písané sú neosobné.. láska nie sú len slzy cez smiech, ale aj smiech cez slzy.. láska berie a pritom dáva, no nepýta sa.. láska je aj trápenie, pre toho, koho máš rád a kto má rád teba.. láska nie sú honosné dary, lebo tie sú pominuteľné a ich krása skoná.. láska je cítiť, že nie si sám.. že máš kam hlávku skloniť, keď ubolená je.. láska je vedieť i bez slov a skutkov, že ťa má niekto rád.. je tak čarovná a omotá si ťa.. všetko sa však začína poblúznením.. chceš milovanú osobu, len pre seba mať (ale veď ona nie je tvoj majetok), chceš byť stále s ňou (no ona i iné povinnosti má), chceš počúvať slová slastné a malebné (no nie vždy sa ti dostane).. vidíš dokonalosť, jednu krásu.. ale dokonalosť nie je v jednotnosti, no v rôznorodosti.. dokonalosť nevidíš, ale chápeš a vnímaš.. keď poblúznenie skončí, buď láska skoná alebo je tá pravá a zotrvá.. miluješ a niekto miluje Teba, aká to krása.. znie to ako pieseň smutná no zároveň veselá, ktorej niekto tóny hrá na klavíri.. počuješ ten súlad tónov, ten krásny zvuk.. tak aj jej srdce hralo pieseň o láske, pieseň preňho.. niekedy hrali na spoločnú nôtu, niekedy tóny dosť líšili sa.. ona tam, on tu.. nesúlad medzi srdcami a nimi.. ako naučiť sa vnímať tú istú pieseň, či počuť tie správne tóny?.. stačí sa započúvať, poriadne započúvať.. no nie však ušami, tie sú hluché.. treba počúvať srdcom.. každý jeden tón, tú pôvabnú melódiu.. ten súzvuk nevidíš očami, nehmatáš rukami, nepočuješ ušami.. ale srdcom.. všetko je v nej a v ňom.. nájsť tú cestu.. ona je s ním šťastná, on tiež s ňou (keď netrápia svoje srdcia hlúpymi vecami, ktoré pri tom nepodstatné sú).. krásu ničia slzami a bolesťou, či nezmyselnými slovami.. a pritom majú sa radi.. no občas počuť, čo bude ďalej s nami?.. ona si možno myslí, že láska je len o slovách „ľúbim ťa“, či „milujem ťa“.. sú to krásne slová a potešia, ale láska je aj o inom.. vedieť sa smiať, vedieť spoločne plakať, vedieť byť šťastní... vedieť byť chápaví, vedieť poláskať, vedieť dať pusu.. celý svoj život obetovať druhému.. tak jasné a pritom nezrozumiteľné, keď vidíš a pritom vlastne nevidíš.. chce mu povedať, že je pre ňu všetkým.. je dňom, i nocou.. je oporou a osobou dôležitou.. je piesňou smutnou, no i veselou.. je pre ňu všetkým, ľúbi ho.. chce sa s ním smiať, chce s ním plakať, chce ho držať za ruku naveky.. chce byť oporou, chce aby na jej rameno vždy hlavu sklonil.. chce aby jej veril, chce aby vedel, že je inou .. chce aby bol šťastný, chce s ním tráviť všetky chvíle života.. chce mu dať všetko, čo potrebuje.. chce aby tu boli pre seba naveky.. a ona vie, že to isté jej dá a dáva aj on.. nehľadá iné, má jeho.. a preto ich láska musí byť silná a pevná, aby vydržala všetky skúšky života..

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu