Bezducho sedím schúlená na stoličke trasúc držím ceruzku v ruke píšem tieto riadky a moju myseľ zohrievajú spomienky.. Po moje tvári stekajú kvapky bolesti a ja premýšľam nad všetkým, nad nami cítim sa tak sama do srdca bolesť mi vstúpila Je to síce len pár hodín a pre mňa akoby to večnosť bola Ľúbim a bojím sa straty dávno to už nie som ja.. Tým, čo sa stalo opustila duša moja telo chodím ako mátoha ledva nohy zo zeme dvíham Počúvam pomalé pesničky a v hlave ronia sa spomienky na to všetko, čo sme zažili na chvíle smutné, ale i nádherné Všetko, čo som robila za to stálo obety nás oboch neboli zbytočné spolu sme prešli až sem a ja sa len tak nevzdám... .. novú šancu nám dvom život hádam dá.. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj
pekné..