Bezducho sedím schúlená na stoličke
trasúc držím ceruzku v ruke
píšem tieto riadky
a moju myseľ zohrievajú spomienky..

Po moje tvári stekajú kvapky bolesti
a ja premýšľam nad všetkým, nad nami
cítim sa tak sama
do srdca bolesť mi vstúpila

Je to síce len pár hodín
a pre mňa akoby to večnosť bola
Ľúbim a bojím sa straty
dávno to už nie som ja..

Tým, čo sa stalo
opustila duša moja telo
chodím ako mátoha
ledva nohy zo zeme dvíham

Počúvam pomalé pesničky
a v hlave ronia sa spomienky
na to všetko, čo sme zažili
na chvíle smutné, ale i nádherné

Všetko, čo som robila za to stálo
obety nás oboch neboli zbytočné
spolu sme prešli až sem
a ja sa len tak nevzdám...

.. novú šancu nám dvom život hádam dá..

 Báseň
Komentuj
 fotka
vevenka  4. 5. 2008 14:41
ale dá vám šancu....

pekné..
 fotka
anjelik4195  4. 5. 2008 15:53
pekna welmi men sa najwjac paci tato strofa:

Je to síce len pár hodín

a pre mňa akoby to večnosť bola

Ľúbim a bojím sa straty

dávno to už nie som ja..
 fotka
zabudnuta  4. 5. 2008 20:40
nádherné..nemám slov...doslova precítené
 fotka
miuska26  10. 5. 2008 17:45
"Ľúbim a bojím sa straty

dávno to už nie som ja.."...to je pekné..ale ide z toho taká neskutočná depresia a smútok a bolesť..
 fotka
elwinko  27. 5. 2008 17:30
Už je lepšie?
 fotka
superwoman  2. 6. 2008 15:48
ty mi citaš myšlienky???to citim ja....krasne
Napíš svoj komentár