Sekundová ručička kuchynských hodín je každým úderom čoraz silnejšia,akoby ma chcela prebudiť:haló,čas beží.Chvíľu ju hypnotizujem,krčím čelo a špúlim ústa v snahe silou mysle čas zastaviť,uchmatnúť si kúsok pre seba.A výsledok je taký,ako pri každom pokuse poraziť spravodlivý čas-po úmornom sústredení zistím,že som celé tri minúty premrhala tupým civením na hodiny.Ako ospravedlnenie by sa to dalo chápať z pohľadu,že mám novú životnú skúsenosť,teda už viem,že zastaviť čas neviem.Ale aký má význam opakovať tú istú vec zakaždým,keď sa v noci ocitnem sama v kuchyni ? Žiadne uspokojivé vysvetlenie mi nenapadá,prichádza krutá realita:sčasu načas mrhám svoj presne stanovený čas civením na hodiny v snahe ich silou vôle zastaviť.Hlúpe?Nemyslím si.Skôr len trochu zvláštne,ako sa niekomu môže zdať celá moja osoba.No keď sa nad vecou hlbšie zamyslím,ľudia robia veľa zvláštnych vecí.Keď sa s niekým pohádate,opakujete si Je mi to jedno,je mi to jedno,je mi to neskutočne jedno,až pokým tomu sami nezačnete veriť.
Niekto je v ohrození života?Dostane sa z toho,nie je možné,aby sa mu niečo stalo.Poviete si to päťkrát,ani viac,ani menej,inak sa to nesplní a kúzlo vašej mysle nebude účinné.Ale čo za tým všetkým je ?Viera,odpovedala som si.
Daj veci meno a ona sa stane.
Ak v niečo dúfate a veríte,skutočne v niečo veríte,je jedno,či to má logické vysvetlenie,či to je alebo nie je fyzikálne možné,či to je pravda.Stane sa to vašou pravdou a teda základom vlastného sveta.
Svet je vlastne plný bláznov.Šialencov,ktorí tvrdohlavo veria dokonca aj v nemožné,len aby si sami vnukli štipku nádeje.Všetkých nás totiž poháňa strach.Bojíme sa o seba,o svojich najbližších.Každý to,samozrejme,rieši vlastným spôsobom.Večné kontrolovanie rodičov "kde si,s kým si,čo robíš,kedy prídeš" alebo opačne.Presviedčanie samého seba "nie ja nikoho nepotrebujem,nechcem sa viazať,nedokážem mať rád,nestojím o to".
Táto vlastná pravda je vždy len taká silná,aké silné je naše presvedčenie.
No ako veľmi na tým uvažujem,z koľkých strán sa na to pozerám,vždy prídem len na jediné.Všetko to pramení zo strachu,že niečo nevyjde,niečo zruinuje naše sny,pripraví nás o lásku a priateľov.Jednoducho,niečo alebo niekto nás pripraví o dôvod žiť.
Tak si ľudia začali stavať múry s veľkou nálepkou ĎALEJ NEVSTUPOVAŤ.
...............................podpísané:Moje presvedčenie
Tí odvážnejší,ktorí sa nesnažia za každú cenu presvedčiť svet o tom,že skutočne vážne nikoho a nič nepotrebujú,sú obklopení len svojou vierou.Teda buď prehnaným optimizmom(hehe ),poprípade ochrannými kameňmi na krku,alebo dennodenným kontrolovaním horoskopov.No stále je to len hľadanie záruky,hmatateľného dôkazu,že to,čo za svojimi múrmi ukrývame,predsa len bude stáť.
Možno som naivná a môžem sa mýliť.Ale príde mi to všetko tak nádherne zbytočné,veď sa stačí len obzrieť okolo.Koľkokrát sa veci stali úplne inak,ako sme si ich sami dokonale naplánovali.Pretože život sa ... naplánovať nedá.
Áno,dá sa predvídať,alebo si stavať okolo mysle a srdca hrubé steny,cez ktoré nič nevojde dnu.Ale pozor,ani von.
A nakoniec sa aj tak stane niečo,alebo príde niekto,kto má kľúč ku všetkým našim obranným manévrom.A následne nás zraní a odíde.Prečo?No len preto,aby svet pochopil,že sme príliš malí a príliš hlúpo sebaistí na to,aby sme dokázali oklamať život,ktorý aj tak funguje podľa vlastných,často veľmi svojských pravidiel,pre našu nedokonalú logiku príliš zložité.
Vedeli by ste mi odpovedať na otázku,s kým by ste strávili posledné chvíle svojho života,keby ste vedeli o tom,že sú posledné?
Mali by ste na výber tri možnosti:človeka,ktorého nenávidíte,človeka,ktorého máte radi a človeka,ktorý vám ublížil.A odpoveď nie je ten,ktorého máte radi,vôbec nie
Verte mi,že posledné chvíle by ste strávili v náručí človeka,ktorý vám ublížil.Lebo ste ho mali radi natoľko,že mal moc ublížiť vám.Teda cítite k nemu najviac,nenávisť i lásku zároveň.
Opäť ma to ženie k jedinému záveru.Život je plný paradoxov,nečakaných zvratov,preto obísť jeho pravidlá,alebo sa uchrániť pred jeho lekciami je nemožné.
A môžem to vôbec tvrdiť?Možno sa mi raz podarí silou vôle presvedčiť hodiny,aby tikali opačným smerom.Ale nepodarí sa mi to,v skutočnosti to nechcem.
Chcem totiž cítiť,že život má väčšiu moc ako ja a má vlastné,vyššie mierené ciele.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
2
dosť vyčerpávajúce čítanie ale keď som to dočítal, zanechalo to vo mne dobrý dojem len tak ďalej
3
wau, toto je vysoko inteligentný blog o osude - živote. A poviem ti, uchvátil ma od začiatok až po koniec. A prečo? Lebo je v ňom kus pravdy, o tom, čo nahlas vravím, že chceme a o tom, čo nahlas nehovoríme, po čom naozaj túžime... vieš, koľkokrát som ja chcela zastaviť čas a vychutnať si určitý moment, určitú časť daného dňa? Jej, tej bolo niekoľkonásobne...no keby som sa mala riadiť presne podľa nejakých predpovedí a predzvestí, tak dávno nezažijem to, čo neviem, že zažijem... a aj keď aj tá nevedomosť je občas riadne náročná, môžem tvrdiť, že častokrát je najväčšou výzvou...
4
kopec pravdy ale ved preto citam tvoje blogy sam viem ze naco sa sustredim alebo co velmi chcem dokazem bohuzial zatial iba tie veci ktore sa daju dosiahnut telesnymi schopnostami a rozumom carodejnik este nesom "nie ja nikoho nepotrebujem,nechcem sa viazať,nedokážem mať rád,nestojím o to" - to mi tiez daco pripomina.. a nakoniec ti musim napisat ze otazka "Vedeli by ste mi odpovedať na otázku,s kým by ste strávili posledné chvíle svojho života,keby ste vedeli o tom,že sú posledné?" ma uplne dostala, ale ver mi ze ja by som ich radsej by som ich stravil s milovanou osobou ako s niekym kto mi ublizi.. aj ked na tom nieco je thx za vyborne inteligentne citanie
5
Áno,dá sa predvídať,alebo si stavať okolo mysle a srdca hrubé steny,cez ktoré nič nevojde dnu.Ale pozor,ani von.
Neviem preco momentalne neviem vyslovit nic, iba okopirovat tvoje slova a hodit ti to s dufaniami rovno do tvojich tajnych sprav .. a taktiez tajne dufat ze za svojimi murmi si chces uchovat aj to co ti obcas neda nic ... a obcas staci ze s tym nic len tak ticho sedis na slimakoch a da ti to omnoho viac ako si cakala ...
Neviem preco momentalne neviem vyslovit nic, iba okopirovat tvoje slova a hodit ti to s dufaniami rovno do tvojich tajnych sprav .. a taktiez tajne dufat ze za svojimi murmi si chces uchovat aj to co ti obcas neda nic ... a obcas staci ze s tym nic len tak ticho sedis na slimakoch a da ti to omnoho viac ako si cakala ...
Napíš svoj komentár
ak v niečo dúfate a veríte,skutočne v niečo veríte,je jedno,či to má logické vysvetlenie,či to je alebo nie je fyzikálne možné,či to je pravda.Stane sa to vašou pravdou a teda základom vlastného sveta.
- myslím, že každý žije v tom svojom svete a je na ňom, aký si ho spraví. Aj keď vonkajší svet nás často ovplyvňuje, myslím, že to aj tak máme pevne v naších rukách odhliadnuc od stavov deprimujúcich, ktoré oslabujú naše "obranné múry" ako si to nazvala...aj keď, ktorý múr je nezdolateľný v dnešnom svete?
A s tým, že život sa naplánovať nedá s teobu tiež úplne súhlasim...ehem.pripomenme si niekoľko milých situácií