V ruke veľká kefa česajúca dlhé hnedé vlasy pri otvorenom okne.Pomalé,nekonečné ťahy zhora dolu rovnomerne na všetky strany.Pri západe slnka má hnedá farba zlatistý odtieň,už žiadne fragmenty umelých kučier na dokonale rovných vlasoch.Len vlasy padajúce do tváre polozakrývajúce oči a zvyšok zamysleného výrazu.Nad čím asi premýšľa,bolesť z lámania a trhania vlasov už nejako nevníma,príliš častá a ona príliš zvyknutá ...Stále má dosť vlasov na to,aby si nikto tých pár chýbajúcich nevšimol.

Položí si vlasy na hrudník,vzápätí ich hodí za seba.Nech robí čo robí,vždy sa budú dotýkať jej krku a jemne ju štekliť na háklivých miestach.Kefu slušne položí na parapetnú dosku otvoreného okna,rukami sa o ňu oprie a pozerá na to,čo tak dokonale pozná.Užíva si,ako ju podvečerný unavený vietor hladká po lícach,a nehybné vlasy znovu preberá k životu.To,čo predchvíľou učesala,je zase mierne rozcuchané,vejúce opačným smerom ako ona hľadí.Trošku nakloní hlavu nabok a zavrie oči,len aby viac precítila moment ticha a slabého studeného vetra.Hlbšie sa nadýchne,čerstvosť vzduchu ju celú oživí.Pomaly vydýchne.Nikto nevie,čo jej behá hlavou,možno to nevie ani ona sama.Pravdupovediac je celkom nepodstatná pre mačky behajúce po starých strechách domov,alebo vtáky ponáhľajúce sa vysoko nad ňou za vlastným.Pár obrovských zelených stromov,ktoré tu boli skôr než ona,prerývajú káble elektrického vedenia.A za nimi mnohofarebná obloha,čim viac na západ,tým viac zlatočervená.Slnko pomaly uteká pred modrou tmou.S ňou sa ale rozlúči poslednými lúčmi dotýkajúcimi sa jej čiernych mihalníc.Otvorí oči,v ktorých sa odzrkadľujú paprsky svetla a ona žiari,ani o tom nevie.

Ľavou rukou si prejde po dolnej pere,nemá chuť nič vravieť.Objaví sa jej husia koža,znak blížiaceho sa večera,pravou rukou si prejde po ľavom ramene.

Tak ako každý večer.Češe si vlasy dlhšie každým dňom,dovtedy,kým ich neostrihá.Nikomu nedovolí narušiť ich gaštanovú harmóniu,lebo niektoré veci budú navždy patriť len jej.Čaká na niečo?Nie,nečaká ...Ona len hľadí.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
flavia666  31. 5. 2008 21:20
Nie,nečaká ...Ona len hľadí



Tak ako my hladime na tento svet.Netreba cakat.Co ma prist pride, co nepride, tak ani prist nemalo..
 fotka
arwena  31. 5. 2008 21:55
ja...ja...nemam slov ...

je to nadherne, umelecky celkom dobre spracovane, precitene,....

je to...prekrasne
 fotka
ksiksa  1. 6. 2008 18:59
ja ziiiram ... sranda ze zas vyjadrena zjavna trpezlivost , no kazdy mame svoje slabe chvilky napr na icq

Slnko pomaly uteká pred modrou tmou.S ňou sa ale rozlúči poslednými lúčmi dotýkajúcimi sa jej čiernych mihalníc.Otvorí oči,v ktorých sa odzrkadľujú paprsky svetla a ona žiari,ani o tom nevie.



Ľavou rukou si prejde po dolnej pere,nemá chuť nič vravieť.Objaví sa jej husia koža,znak blížiaceho sa večera,pravou rukou si prejde po ľavom ramene

Pri tomto az mne nabehli zimomriavky ..v podstae ziadna tazka tema no malo to svoju tajomnost asi preto ze sme rovnako naladene .. naozaj velmi krasne
 fotka
janulka3112  2. 6. 2008 09:25
veľmi pekne napísané...mohol by to byť aj nejaký prológ k poviedke, románu...moc pekné
Napíš svoj komentár