-Samozrejme si na to pamätám,aj na výrok"Werča stiahni kozy"hahaha fakt ftipné Maja ty stiahni brucho!"
-Jooooooj aká hnusná,hlavná vec,že keď si na kupku pred všetkými spadla zo schodov...
-jeeeežiš akoby som mohla zabudnúť ... pamätáš na toho úchyla vo fialových plavkách? a na to let
-jop jop a naše večné rozhovory na hojdačkách ....
-hej,ako si trikrát spadla
-hlavná vec,že na druhýkrát si mi povedala:nebooj fakt sa ti nič nestane
-(rehot)a skončilo to s rozbitým kolenom(rehot na oboch stranách)
....................................................................
Menší úryvok z môjho dnešného rozhovoru s osobou,ktorá pre mňa tak veľa znamená.A nie,nie je to kvôli trápnym pádom z hojdačiek(...).
V rýchlosti diania všetkého,čo sa okolo mňa deje,si kladiem otázku:Boooože,čo sa stalo,že som celý ten čas dokázala žiť bez nej.
Človek má veľa "úžasných"schopností.jednou z nich je aj vec presvedčiť samého seba o totálnej debilite typu(a to sa,bohužiaľ,stáva aj mne)-nie nie už pre mňa neznamená to čo predtým,nahradila som ju už ..
Blbosť na tretiu odmocnená sprostosťou.
Po dlhom čase som jej povedala všetko ... všetko čo ma ťažilo a trápilo,sediac na tej istej hojdačke,pozerajúc do tých istých očí.Nasledovala moja stará a častá otázka:Bude to dobre ?
A ona ako vždy ... mi na to nedala presnú odpoveď.bol to len pochybovačný pohľad,pokrčenie plecami,a odpoveď:ja neviem,možno.Nebude to také ako chceš ty práve teraz,bude to dobré,len v inej forme.Neboj sa.
Viac som nepotrebovala.Nikdy som viac nepotrebovala.
Je to kruté,že si uvedomíte ako veľmi vám človek chýba,až keď vám znova ukáže,prečo by vám mal chýbať ...Aj keď ju už skoro vôbec nevídam,napĺňa ma pocitom,že akokoľvek dlho sa nebudeme vidieť,akokoľvek ďaleko od seba budeme a koľko nových ľudí vošlo do našich životov,ona tu bude vždy pre mňa.Aby si so mnou sadla na hojdačku a teraz už dala veľký pozor,aby som nespadla.aj keď nie vždy sa to podarí Bude tu aby sa spýtala,čo všetko sa mi za ten čas stalo,bude tu aby mi potvrdila:nie,nezmenila si sa,nezmenila si svoje hodnoty ostaň taká,aká si.Ľudí si vyberaj tak ako doteraz ...
Neboj sa sklamaní a nesnaž sa im vyhýbať,nikdy sa ti to totiž nepodarí.Prídeš tak o chvíle,ktoré robia život životom,a prepásneš šancu učiť sa ...
Je pravda,že sú tu iní ľudia,ktorí so mnou trávia toľko času,koľko ona kedysi.A áno,mám veľa skutočných priateľov,ktorí su pre mňa dôležití.Ale jedno je isté-ona má svoje vyhradené miesto a nezáleží na tom,ako často som s ňou.
Na jedno som totiž dnes prišla.Celý čas som si myslela,že som to ja,kto si vyberá priateľov.Omyl
Nepoznala by som ju,keby so mnou nechodila do školy ..nepoznala by som ostatných,keby nám osud neskrížil cesty.Akoby to tu celé riadil niekto iný.Niekto,kto vie lepšie ako ja,kto ku mne patrí a čo mi do života dá.Ja sa k nej raz vrátim.Len teraz chodím,spoznávam a objavujem,"vyberám si"a naplňujem srdce novými ľuďmi,z ktorých každý jeden má a navždy bude mať nenahraditeľné miesto.
No len aby som do tridsiatky nepraskla.
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
spun
5. 5.mája 2008 20:10
Jeeeeeeej prekvapujes ma strasne pekne to je napisane a cista pravda. S tym osudom si to vystihla
2
nádherné moc..mňa sa osobitne veľmi dotklo "Neboj sa sklamaní a nesnaž sa im vyhýbať,nikdy sa ti to totiž nepodarí.Prídeš totiž o chvíle,ktoré robia život životom,a prepásneš šancu učiť sa ..." ..a núti ma to kruto premýšľať nad všetkým.. a utvrdzuje ma to v dojme, že ľudia aj tak nikdy nebudú šťastní a vždy budú chcieť viac,ako majú.. niečo nevyjde-smútok, niečo je-je toho málo, niečo skončí-smútok.. hm.. asi to tak bude nafurt
3
priatelia ostavaju aj ked zivot ide dalej..ti, ktori sa vratia aj bez toho aby sme ich o to ziadali su priatelmi a budu nimi este dlho..
Napíš svoj komentár