Lovinme: Nepodstatný hrnček alebo príbeh o práve dopitej káve.

Nepáči sa mi to.Vôbec sa mi to nepáči.

Možno je chyba vo mne,že sa jednoducho neviem zmieriť s istými vecami,ktoré sú v živote na dennom poriadku.Zabijem sa pre to?Nenávidím,priam neznášam konce a rozlúčky.Človek počas svojho života stretne tisícky ľudí,niektorých si ani nevšimne-sú pre jeho život nepodstatní.A ten zvyšok,ktorý ho nejakým spôsobom ovplyvní.

Teraz hovorím o výnimočných ľuďoch,ktorých si vážime,hlbšie spoznávame,ľúbime,nechceme ich stratiť...a aj tak stratíme.Ako keby boli bezvýznamní.Na čo je potom to všetko.Krásne chvíle a spomienky,ktoré dopredu predurčujú istý koniec.A dôvody sú bizardné.Máme na seba málo času,začíname mať iné záujmy.Najviac sa mi páči tento:Takto to asi má byť.A kto,dopekla,o tom rozhoduje?Čo ako má byť?Ak nie ja tak kto iný...

Trend dnešného sveta:skončiť v tom najlepšom.A ak to už nie je to,čo bývalo.

Už sa nikto nepokúša vrátiť veci,dať ich znova doporiadku.Ako keby sa výnimočné veci diali každý deň,a je len otázkou času,kedy príde vhodná náhrada.Človek predsa nemôže prestať mať rád.Len sa o tom môže nechať presvedčiť vlastnou slabosťou a strachom.Strachom,že to nevyjde a že bude zraniteľným.

Budem pri tebe stáť v dobrom aj v zlom,v zdraví i v chorobe,v bohatstve i v chudobe,až kým nás smrť nerozdelí.Sľub,ktorý je tak ťažké splniť.Mnohým sa to nepodarí...a ja rozmýšľam prečo.

"Veľa sme sa hádali,už to nebolo to,čo bývalo.Len si navzájom ubližujeme lebo jeden nechce chápať toho druhého.Už nezvládam ten večne vyvíjaný tlak,tlak výčitiek mojej nedokonalosti.A zrazu som si uvedomil,že vedľa seba žijú dvaja nahnevaní a zatrpknutí ľudia,ktorí sa ľúbia,no bolesť a rezignácia prevyšuje cit,snahu zmeniť,napraviť pokazené.A...tak sme to skončili.Pretože to tak bude najlepšie."

Áno..jasné...Keď obaja po práci v snahe zabudnúť prídu do vlastného jednoizbového bytu,ktorý zíva prázdnotou.A vrátia sa spomienky..Aké krásne to bývalo,keď tu bola.Tie jej neustále výčitky,že som nevyhodil kelímok,neodpratal hrnček a že zašpiním podlahu v obývačke.Pritom som sa v duchu smial,aká je vtipná,keď sa tak nahnevane tvári.A mal som schopnosť utíšiť to všetko jediným bozkom,vtedy totiž úplne zabudla,čo mi chcela vyčítať.A ani neviem..kedy a hlavne prečo som jej výčitky začal brať vážne.Ale nie..čo bolo bolo,na návrat je už príliš neskoro.

Pričom,keď sa ona vráti z práce..pozrie von oknom s už treťou šálkou kávy tento deň.Rozmýšľa,že už nemá komu podať tú druhú šálku.Ktorú vzápätí musela aj tak odpratávať ona.On vždy zabúdal na také veci a ja som to odpratávala.S okatými výčitkami,vedela som,že to on vždy zoberie s humorom,keď dám ruky vbok a hnevám sa pre jeden nadbytočný krúžok na skle stolíka.Bavil sa,videla som mu to na očiach.Lebo vedel,že dostane príležitosť pobozkať ma.Prečo som krúžka od kávy na stole a pohodené ponožky pri posteli začala brať príliš vážne..Ale nie..čo bolo bolo,na návrat je už príliš neskoro.

Alebo...

"Veľa sme sa hádali,už to nebolo to,čo bývalo.Keď sa mi zdalo,že banálne veci ako špinavý stôl v obývačke berie príliš vážne a naše hádky sa stupňovali,vtedy som vstal a venoval jej ešte vášnivejší bozk.Sám všetko vyčistil,lebo mi to stálo za to prekvapenie v jej očiach.Lebo viem,že kým budeme spolu,všetko má význam.Lebo viem,že neodložený hrnček bude vždy predmetom našich nezmyselných hádok,no ona tu bude vždy,keď ju budem potrebovať.Keď mi bude ťažko a ja nebudem vedieť,ako ísť ďalej.Alebo budem chcieť len tak..byť ticho..a opriem sa o jej rameno s istotou,že sa nebude nič pýtať.Lebo viem,že to všetko má zmysel."

Ak si porovnám obe varianty,nemusím dlho premýšľať,aby som vedela,čo sa mi páči a čo pokladám za správne.Toto je môj svet a môj život.A nebude to tak ako má byť,ale bude to tak,ako si to ja sama vybudujem.Nič mi nestojí za to skončiť niečo,v čom vidím zmysel.A ja ti ukážem,že to zmysel má.Skús mi veriť.Lebo človek v skutočnosti prehrá,až keď sa vzdá...

Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

Nepodstatný hrnček alebo príbeh o práve dopitej káve.

8 komentov k blogu

Horúce!