Niečo ako prirovnanie k životu.

Sedíš v izbe,píšeš s kamošmi,občas niečo zdvihneš zo zeme alebo napravíš už 5krát opravený kalendár..Príde mama,učíš sa...večer chodíš spať a ráno zasa vstávaš.Prídeš zo školy,hodíš na zem tašku a nechceš o nikom ani počuť..bol to hrozný deň.Zase prídeš zo školy,hodíš tašku na zem,ľahneš si na posteľ a stále sa smeješ na tom čo sa stalo v buse..Prídeš zo školy,hodíš tašku na zem,a hneď beháš do lekárne po tabletky pre psa....

Sedíš večer v izbe a zrazu ti niekto vypne svetlo.Je veľa vecí,čo môžeš urobiť.Závisí od situácie,od tvojej nálady...

Môžeš zostať jednoducho sedieť a povedať si,že keď sa to stalo,asi to tak malo byť a už sa s tým nedá nič urobiť.Pomaly si zvykáš na tmu,všetko ti ide stokrát ťažšie,na nič nevidíš poriadne ale..to tak má byť to tak má predsa byť,keď sa to stalo.Načo predsa ovplyvňovať osud..nebudem vidieť ale to nevadíí.Nahovoríš si po čase,že ti je takto lepšie.Stačí ti pamätať si,aké to bolo,keď si videl a vnímal farbu,tvar...pekná spomienka a koniec.Prečo?Lebo to tak "má byť".

Môže ťa to naštvať,keď všade predsa zakopávaš a uvedomuješ si,ako ti to svetlo chýba.Nechceš sa s tým zmieriť...Nechceš ale povieš si,že musíš.Urobíš jedno.Vymeníš žiarovku.A predsa to nejde..och prečo to nejde,veril si,že všetko bude tak ako predtým.Zronený a sklamaný vezmeš do rúk starú žiarovku,pozeráš sa na ňu a zanevrieš na to všetko,čo si vďaka nej videl.Kedysi..lebo to bolo kedysi a už to nie je.Trucovito ju hodíš do koša,teda skôr tam kde kedysi býval smetný kôš.Keďže ho nevidíš...

Neviem ako ty,ale ja uprednostňujem...pomalú cestu dolu schodmi..po tme..občas zakopnem o neznámy objekt..už som na chodbe..otvorím skrinku...a dvihnem poistky.

Nevzdávaj to,keď ti všetko raz zhasne..ale hľadaj spôsob,ako si znovu zasvietiť.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu