Nie je dôležité dosiahnuť vytýčený cieľ,dôležitá je cesta.Myslím,že konečne chápem,čo tým chcel autor povedať.Posledné dni mi dali viac,ako všetky moje "múdre reči"dokopy.Naučili ma,že aj ja robím chyby.A za chyby sa platí.Konečne mi niekto ukázal,že nie som dokonalá,akokoľvek sa môžem snažiť.A ja som za to dokonca vďačná.Najkrajšie na tom celom ale je,že som urobila viac vecí dokopy,toto by prešlo každého,každý by sa na mňa vykašľal...Práve pre to som sa bála urobiť hocijakú chybu.Neverila som svojim priateľom?Možno.Prišiel čas skúšky,kde obstáli len tí najlepší.Neviem,neviem prečo som zrazu chcela ľudí skúšať.Ako z blbého filmu,kde sú dôležité dôkazy citov a nie city samotné.Zabudla som nachvíľu,čo všetko strácam,keď vás nechávam ísť...Zabudla som,čo pre mňa znamenáte,prečo som vám verila a dôvod,prečo ste vedeli o mne viac ako by som si priala.Moja tvrdohlavá povaha,ja sa predsa nikdy nemýlim..mám pravdu,keď hovorím,že si ma nevážiš...Ak by to tak bolo,nepíšem tento blog.Znovu som sa raz zmýlila.
Čas,kedy horúca hlava vytriezvie a ja sa pozerám na veľkú spúšť,ktorú som za sebou nechala.A čo teraz..keď je príliš neskoro vrátiť veci späť,do pôvodného stavu.Ospravedlniť sa?Za čo?Že mi z nejakého neznámeho dôvodu preskočilo?Že som skúšala vytrvalosť tých nesprávnych ľudí?Vždy ste ma predsa mali radi,viac ako ostatní..Áno,prišiel čas ospravedlniť sa.
A vy?Nepotrebujete vysvetlenie.Žiadne výčitky,hlúpe narážky,nič podobné.Len nevyslovené:kašli na to,ideme ďalej..
Keď ja chcem taaak všetko vysvetliť,akurát mám pocit,že to je zbytočné.Poprosila som o odpustenie..nebolo zamietnuté.Je úžasné dostať novú šancu,je úžasné počuť "mám ťa rád"aj keď som ublížila.
Budem si vás vážiť,ctiť,počúvať,ľúbiť...lebo už poznám cenu toho všetkého.
Prepáč,to ja som tá,čo si nevážila.
Veď predsa,nežijeme len pre pekné chvíle,žijeme pre každý deň.Všetko má svoju krásu,život má širokú paletu zážitkov,ľudí,pádov a vzletov.Tak prečo si ho neužívať,taký aký je?Ďalšia vec,ktorú ste ma naučili.Nie urobiť si život podľa vlastnej predstavy a násilím sledovať nemožnú,nesplniteľnú ideu existencie.Všetko predsa nemôže byť pekné,dokonalé z môjho pohľadu.Ak by bolo všetko podľa predstáv,nebolo by čím prekvapiť.A ja tak zbožňujem prekvapenia
Vždy som vám vyčítala chyby,ktoré som videla sama na sebe.S úmyslom:Spamätaj sa!Chcem vidieť že to dokážeš zmeniť,lebo sama do toho nejdem.Aké sebecké,požadovať niečo od druhých,keď sama nemám odvahu zmeniť vlastné slabosti.Nie som dokonalá.A som rada,že nie som.Dokonalosť je nudná,a ja predsa chcem objavovať paletu toho,čo ma čaká.
Neviem,do čoho idem,a nedôverujem si už tak ako predtým.Sklamala som.O to viac potrebujem,aby ste pri mne stáli.Viem,že budete.Ja sa polepším,tak prisahám!
Patrilo by sa urobiť záver tomu všetkému.Aj ja som len človek,aj ja sa mýlim.Cez to všetko ale ďakujem,že ste obstáli v nezmyselnej skúške a že ste mi nezabuchli dvere pred nosom,keď som s hlavou v piesku prišla opäť zaklopať
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
2
tak toto bol veľmi milý článok, milé poďakovanie, ospravedlnenie pre tých tvojich "vyvolených"... pozri, každý z nás občas dáva do pozoru svojich priateľov, lebo chce zistiť akú cenu má ich priateľstvo, chce vedieť, či je naozaj ten a ten hoden titulu "kamarát"... a ja som rada, že si ich nenechala tak dlho trpieť a pekne krásne si im takto napísala, že oni vždy boli, sú a budú ťa hodní... ...
...moc pekný článok
...moc pekný článok
3
úplne dokonalé... fascinujúce... avšak na dobu v ktorej neprebehla evolúcia jéééj... fakt milé pohrávať sa s ľuďmi
Napíš svoj komentár
Btw...: " Ďaleeeeej!"