Keby človek naraz hľadel na to všetko,ťažko by si všimol dve postavy stojace na veľkej skale ... z diaľky boli také malé,až príliš nepodstatné popri tom všetkom.
Dve malé postavy nemali nič spoločné so zasnívanými románmi,vlastne,vôbec by tam nepasovali.Na úplnom kraji skaly stála postava celá v bielom,priam žiarila.Nebolo jej vidno do tváre,ale z jej postoja bolo vidno akési ... zúfalstv niečo ďalej sa nachádzala žena,dospelá,mladá,bola v dosť neprirodzenej polohe,ležala na zemi.Na sebe mala čierny kostým,taký,aký nosievajú šéfky veľkých spoločností s bielou blúzkou a čiernymi topánkami na opätku.Tmavohnedé vlasy mala vzadu upevnené v drdole,okuliare na čítanie s čiernym rámom jej dodávali ešte väčší rešpekt.Inak to bola vcelku pekná žena,Vyzeralo to,akoby sa prebúdzala.
Neznáma žena sa rukou podoprela zeme a dvihla hlavu,snažila sa zorientovať,no z výrazu jej tváre nechápala,kde je a čo tu vlastne robí.Chytila sa za hlavu,poobzerala sa okolo seba a konečne si všimla postavu v bielom.Vyzeralo to,akoby sa snažila skočiť ...
-Preboha nie ! -zakričala žena,ktorá vôbec nič nechápala.Postava v bielom trochu dvihla hlavu,zjavne zaregistrovala výkrik,ale stále sa neotočila.Po dlhšom mlčaní sa postava ozvala krásnym,smutným a tak pokojným hlasom:
-A, ... povieš mi dôvod,prečo nemám skočiť ?-tak táto otázka ju úplne zaskočila.Čo má ona,preboha,spoločné so samovražednými sklonmi úplne cudzej osoby,ktorá ani nepovažuje za potrebné otočiť sa.
-Ja ... vás nepoznám ale nemyslím si,že samovražda je nejakým ... plodným riešením hocičoho.-Tá veta sa jej celkom páčila vzhľadom na zvláštnosť situácie,v ktorej sa nachádzala.
-Nie je pravda,že ma nepoznáš.A nerobím to dobrovoľne,sama si sa tak rozhodla.-Tak teraz tá žena nechápala absolútne nič.Niekto jej začne rozprávať,že ona je dôvod jeho chuti ukončiť svoj život a k tomu ešte,že ho(alebo ju)pozná,pričom tej osobe stále do tváre nevidela.
-Tak toto bude nejaký omyl ja ... poprvé.Netuším.kto ste a vôbec ako som sa sem dostala.A podruhé,ja vážne neviem,čo týmto všetkým chcete dosiahnuť,-rástol v nej hnev,chcela sa postaviť,no nevládala.
-Kto ste ?
-Je smutné,že po takom dlhom čase ma nespoznávaš.Po tom všetkom,čo sme spolu prežili,po tom,ako som ťa celý čas chránil,ako som ti veril ...
-O čom to preboha rozprávate ...
-Som tvoj anjel.
Nastalo ticho.Hrobové ticho,ktoré prerušoval len zvuk silného vetra.
-Aha,-žena sa ironicky zasmiala,-na toto ja vážne čas nemám,rozhovor s bláznom,ktorý tvrdí,že je nadpozemská bytosť.Fakt vtipné.
-Kedy si vo mňa prestala veriť?-postava sa konečne otočila.Po uzretí jej tváre žena onemela.
-Mami? ...
-Som aj nie som tvoja mama.-usmiala sa presne ako jej mama keď ...Žena nebola schopná jediného slova.
-Ty predsa vieš,kto som.Poznáš každú jednu podobu mojej tváre.Bola som tu,keď si bola chorá,keď si prvýkrát šla do školy,keď tvoj otec od nás odišiel ...
-Odkiaľ to všetko viete?
-Stále nechápeš,že som tvojou súčasťou?-jej mama sa od nej odvrátila a zasa pozerala k slnku.
-Čo som teda podľa teba?
-Prelud mojej mysle.Toto nie je možné ... Ja takýmto veciam neverím.
Neveríš v svoju mamu?Zabudla si,čo všetko som ti ako mama dala ? Prečo ma odsudzuješ?
-Snažím sa racionálne rozmýšľať,hlavne neveriť fikciám mojej mysle ja ...
-Kto ťa to naučil?!-anjel zvýšil hlas a otočil sa k nej.Žena bola šokovaná,stál pred ňou jej otec.V zhorzení si položila ruku na ústa.
-Bol som tu,keď si bola malá,čítaval som ti rozprávky.Každú nedeľu som ťa brával na naše tajné výlety do lesov,ja som ťa naučil milovať a správne vnímať prírodu.Hojdával som ťa na hojdačkách pre ten pocit,ktorý vo mne vyvolával tvoj zvonivý smiech.Spoločné večery,kde sme na malom kopci nad babkiným domom sledovali vlaky a pozerali na červené oblaky na oblohe,alebo sme len tak ležali v tráve a rozprávali sa ... Bola si mojím malým dievčatkom.
-Opustil si ma.Mňa aj moju mamu.Nevidela som ťa 25 rokov.-povedala žena trasúcim sa hlasom,každé jedno jeho slovo ju vo vnútri bodalo ako nôž,oživovalo dávno zabudnuté a slzy sa kotúľali po jej lícach.
-Ľúbil som ťa,bol som na teba hrdý,lebo si bola moja.Náš spoločný čas jednoducho vypršal ... ale ja som bol tvojím šťastím a anjelom tých prvých krásnych,nádherných 5 rokov.-Žena si vyzula opätky a schúlene sedela s hlavou naklonenou nabok,cítila veľmi,veľmi veľa vecí.
-Chýbal si mi ... vieš si predstaviť,ako veľmi si mi chýbal? -zašepkala.-A odišiel si,bola som sama.
-Stále nič nechápeš,-otec sa otočil a pokračoval:-Bol som s tebou aj po odchode tvojho otca,-žena zdvihla hlavu,lebo nechápala.Pred ňou zrazu stála priateľka,dávna priateľka,prvá ...
-Smiali sme sa spolu,rozprávali sme sa spolu,hrávali sme sa ...-dievča sa zasmialo hlasným veselým smiechom,ktorý v žene vyvolal pocit detských čias.
-Preboha veď ... to bolo neskutočne,neskutočne dávno,čo sme boli spolu,-povedala žena.-Vtedy sme boli úplne iné.Ja ani neviem,čo bolo s tebou za tie posledné roky.
Dievča si sadlo oproti nej do tureckého sedu,v očiach malo rovnakú hravosť,čo nasvedčovalo vždy dobrej nálade.Chytila ženu za ruku.
-Vôbec nie sme iné.Lebo v tvojom vnútri,-položila jej ruku tam,kde má žena srdce,-si taká,aká si bola.Tá tvoja teória,že si sa zmenila-áno,pozorujem ťa už istý čas-nahováraš si všetko.Ty lrn chceš byť iná ako ostatní.Tvrdá a nedobytná,aby jej nikto neublížil.Pritom máš v sebe veľké srdce plné lásky.Lásky voči druhým a tvojim spomienkam,-žena jej vytrhla svoju ruku a nahnevane povedala:
-To všetko je minulosť,je to za mnou.Nevidím jediný dôvod,prečo by som mala spomínať ... Spomienky už nie sú a prejavujú nostalgiu za niečím,čo už nemám,čiže to pre mňa nie je podstatné.-Dievčaťu zmizol úsmev z tváre,postavilo sa a podišlo na okraj útesu.Pomaly hovorilo tieto vety:
-Keď ti niekto ublížil,bola som tu a plakala si mi na ramene.Spolu sme sa rozprávali o našej budúcnosti,ako sa vydáme,budeme mať veľký dom,deti,psa a mačku a budeme robiť to,čo nás baví,-opäť sa otočila,jej tvár mala každú chvíľu inú podobu.Všetci dávni spolužiaci,kamaráti,priateľky,s ktorými zažila toľko ...
-Bože už stačí ! -povedala žena a hlavu si zložila do rúk.
-Všetko je to už za mnou,minulosť,čo nič neznamená.Vždy mi váš odchod ublížil a keď som sa z toho pozbierala,odišiel zase niekto iný.
-Ale prečo chceš vlastniť niečo večne?- s úsmevom povedal hlas,ktorý žene ihneď prezradil,kto stojí oproti.Priateľka zo strednej,jej spriaznená duša,maličká,blonďavá ... presne taká,ako vtedy.
-Lebo ináč to nemá význam,-odpovedala žena,ale neubránila sa úsmevu,veľa pre ňu znamenala.
-Neuvedomuješ si,že ty,ty a tvoje srdce nie je rozdelené na minulosť,prítomnosť,či budúcnosť?Čas vymysleli len ľudia,aby ospravedlnili svoje konanie,aby mali alibi zabudnúť a nemyslieť,človek,ktorý každý deň na svoju minulosť zabúda,akoby ani nežil.Lebo na konci života nebude mať nič, s čím sa bude lúčiť.Všetci tí ľudia sa ti podpisovali do srdca,do mysle a do spomienok,odtiaľ ich nedostane nikto.Ani ľahkovážna minulosť,ani tvoje silné presvedčenie.Toto je nad tvoje sily,lebo my všetci vlastníme jedno-tvoj život a tvoje šťastie.Ktoré máš vo vlastných rukách a vložíš tam každý nový deň,každého nového človeka.
Žena nevedela,čo má na to všetko povedať,bola príliš uchvátená silou tých slov.Do rúk jej priateľka vložila ... sedmokrásku a rozpustila jej vlasy.Dlhé,hnedé, na konci kučeravé vlasy jej divoko viali vo vetre.
Po chvíli k nej prehovoril niekto,o kom si myslela,že sa už nikdy nevráti.Jej prvá láska.Tej žene sa nanovo vrhnuli slzy do očí,posunula si okuliare vyššie na koreň nosa,aby zakryla to,čo nemal vidieť.
-choď preč,ublížil si mi ... nikdy som si nemyslela,že sa vrátiš,-on sa len usmial a začal rozprávať:
-Ja to všetko viem ale robil som to kvôli tebe,-ako vždy,nerozprával veľa ale ani nemusel,keďže ona odmietala každé jedno jeho slovo.
-Nikdy si ma nemal rád.
-Sama tomu neveríš.
-Nikdy si ma nemal rád,-zopakovala.-Inak by si len tak neodišiel.
Zasmial sa.Presne ten istý ľahký smiech s trochou arogancie.
-Lebo môj čas ... v tvojom živote ... vypršal.-Podišiel k nej a objal ju okolo pásu.
-Veď ty si to vždy vedela,že ja nie som človek,ktorý dlho ostáva na jednom mieste.Ale dala si mi veľa a bola si mojím šťastím,tak ako ja tvojím.To,že som odišiel,bola len skúška toho,čo som ti dal.Veronika,robíme chyby,ale kto nie ?Poznám tvoj príbeh.Viem kto si a čo chceš.Veril som ti,že to všetko zvládneš aj bez mojej pomoci.Len som ti kreslil cestu,na ktorú sa dvaja nezmestia.Tak to má byť.Sedmokráska,čo držíš v ruke,je len jedna,-jeho hnedé oči sa na ňu usmievali.
Po chvíli mu povedala najtichšie ako vedela:
-Ja som nechcela,aby si odišiel.
-Neodišiel som,bol som stále s tebou,lebo som vlastnoručne dopisoval niekoľko stránok tvojho života.tie ostatné patria tebe a ... iným.Teraz je na tebe,nenechaj ju odísť,-prstom ukázal na postavu stojacu na kraji skaly a on sa zrazu rozplynul.Ona podišla k bielej postave,ktorá mala jej vlastnú tvár.Chytila ju za ruku.
Ona sa spýtala:
-Vráti sa ? Vráti sa niekto z nich?-cez slzy sa jej pýtala:-Vrátia sa mi?
Anjel nič nepovedal,len jej úsmev vrátil.
Vymyslený príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
1
ksiksa
11. 6.júna 2008 14:53
Myslím si že po tomto blogu ..by ti mali odovzdat cenu za "dospelost" minimalne v uvazovani a vysvetlovani si faktov .. samozrejme zas is to nehodila na seba ale zdoraznila si kazdu dolezitu osobu ... a kolko ich este pride ... sak ty budes maximalne vytazena .. do riti .. dufam ze sa nebudeme musiet stretavat na skale vtlacila si mi slzy do oci aj ked to vobec nebol smutny blog ..prave naopak ... som stastna ze si o stupen vyssie (a to som si myslela, ze pocet stupnov je obmedzeny) no od teba sa da cakat vsetko Veruskaa ty mi len povedz co chces robit do 30 musime si nieco nechat aj napotom .. myslim problemy .. no zrejme ich pritahujeme ..alebo oni nas? vazne som stastna ze je aspon niekto z mojich "dolezitych" v pokoji ... s nadhladom ... Inac nadherny blog ... prepracovany ale sak ked cele dni sedis na riti ta bodaj by nebol vazne to potesi cloveka ked uzol problemov vidi takto z vysky ..v jednom clanku .,..a ako vzdy bez nadychu pesimizmu ..mala by som sa ucit
3
ako nemam slov.vazne plakala som ked som to citala, lebo v strasne vela veciach som sa tam nasla a ked som si to preniesla do mojho zivota a mojho sveta, tak som sa neubranila..vazne.nadhera
5
veľmi mi chýbali takéto krásne poviedky....moc moc sa mi to páčilo, malo to všetk ...
6
ty brdo...toto bolo vazne na zamyslenie, take trosku uvazovanie o hlbsej podstate zivota a zmyslu veci...lubilo velice...
Napíš svoj komentár