Rozlep oči a vstávaj,prišiel nový deň

Tak toto som si hovorila každé ráno pri prvom neúprosnom náznaku budíka,že je fakt načase vstať (11.00).S veľkou nevôľou som vstala,trepla si hlavu o luster a rozhodla sa ísť do kúpelne.Chvíľu trvalo,kým som prišla na to,kde ju máme a či ju vôbec máme.Ako ste si už mohli všimnúť,mávam menšie problémy s prebúdzaním.Cestou do kúpelne som stretla mamu,ako vždy s nechutne veľkým elánom:
"Dobré ráno."
"Hm."
"Vyspala si sa ?"
"Mhm."
Po nejakej polhoďke sa z kúpelne vytrepem,hodím na seba mejkap(nech vyzerám aspoň trochu ako človek)čo mama nechápe.
"Načo si dávaš na tvár tú chémiu,nepotrebuješ to."
"Mami,robím to pre dobro spoločnosti a nie pre seba."
A potom príde to stará známe "ja v tvojom veku bla blá,blabla."
Po následnej kontrole v späťáku busu som zistila,že mám linku na jednom oku viditeľne dlhšiu.No ... nevadí,povedzme,že je to štýl.

Prišla obľúbená časť dňa-nakupovanie.Dokonalá žena zo mňa nebude,s tým som sa už zmierila,ale táto neodmysliteľná črta ženskosti mi prischla.Vo výklade každého obchodu sú neónové xy%-tné zľavy,čo zaručuje milión ľudí pri každej pokladni.No kto by odolal.

Tričká s nápismi 100% free girl(no ešte chváliť sa tým budem),smile more often a podobne,no keď už nič iné,aj kreslený káčer Donald je fajn.V skúšobnej kabínke sa dá šikovne odpočúvať tajné rozhovory odvedľa:
"Maxi,čo by si chcel?"
"Totooo!"
"To je ventilátor,to sa nekupuje."
Keď som sa zamyslela nad tým,aký zlatý musí byť,drahý Maxi je v mojej kabínke,ja v podprsenke,on na mňa kukal s takým obrovskými hnedými očami,ústa otvorené,nemohol mať viac ako tri roky.Tak sme na seba pozerali,nevedela som,čo dopekla mám robiť:
"Hm ... ahoj."-Ústa otvoril ešte viac a potom zaznelo zvonku:"Maxi,nechaj tetu."

Keď som vyšla z obchodu,Maxi sedel na schodíku pred vchodom a keď ma spoznal,zase vypleštil oči.
"No,"-pomyslela som si,"hádam ho to doživotne nepoznačilo."
A šla som ďalej,s hladinou sebavedomia zase o niečo nižšou.

-------------------------------------------------------------------------
Bus mi pred nosom ušiel,a tak som si na polhoďku čítala In.ko na lavičke,obracala si stránky o diétach so sarkastickým "mhm" a mala zo seba nepríjemný pocit senilnej dôchodkyne.

"Mami,čo je na obed?"
"Eeeh,nestihla som akosi ... "
No veď naaačo mne diétovať,stačí jesť maminu domácu stravu.Deti v Saudskej Arábii budú pri mne tlusté.
"Ideme ti kúpiť nejaké pekné spodné prádlo,"zavelila mama.
"Ježišmária"-moja prvá pomyselná reakcia.No čo,despotický prístup k mladším,čo som mala robiť.No keďže má slovo "pekné"pre moju mamu úplne iný význam ako pre mňa,zlá predtucha sa stala skutočnosťou.Keď sme sa "trošku hlasnejšie" v New Yorkeri dohadovali,teda ja som sa jej po tretíkrát snažila vysvetliť,že kategoricky odmietam mať čerešne alebo iný druh ovocia na podprsenke s veľkou čiernou mašľou v strede,predavačky na nás pozerali ako po úteku zo Šemše.

Doma som si ľahla na posteľ a rozmýšľala nad významom srdiečok na novej podpire.Povedala som si:No a čo.Chlapcom s vekom 3 mínus je to aj tak jedno,lebo nič neokomentujú.

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu