Si súčasťou mojej čiary života a ja ďakujem

Je zvláštne,ako sa to všetko opakuje,beží dookola.Akoby človek nemal šancu ovplyvniť,či dokonca zmeniť predurčené.Len sa bezradne prizerá,čo sa s jeho existenciou odohráva.Bez akejkoľvek šance namietať.Niečo stratíš ,v beznádeji sa umáraš pocitom nenávratna,nič netušiac,že tam vonku ťa čaká niečo lepšie.Ktoré si pýta daň v takejto podobe,pripravujúc ťa na niečo väčšie,ako bolo to predtým,vyžadujúc si viac skúsenosti,obetí z minulosti,pocit straty a ničoho,múdrosti z poučenia z vlastných chýb.Rany nás naučia viac vnímať.Veď život vlastne len chce,aby si to najlepšie v živote vnímal čo najintenzívnejšie.Dlhá cesta,ktorú nikdy nepochopím.

Tou cestou stratíš a zároveň nájdeš.Buď sa uspokojíš s málom,nehľadáš ďalej,alebo ti ani to najlepšie nie je dosť dobré..a budeš strácať a strácať,kým nepochopíš.Otočíš sa,unavený z toľkých pádov,vrátiš sa na miesto kde si ma stratil...ja tam nebudem.Dvihol ma už niekto iný.Zúfalo padneš do prachu a venuješ mi poslednú-úprimnú slzu.Viem,čo si cítil.Len si bol slepý a trpíš neprávom.Prepáč,ale dvihol ma on,pred tebou.Skôr než aj ja sama som stihla zapadnúť prachom.Dvihol ma,očistil od piesku,vdýchol život a dal novú nádej.Ale ja nechcem aby si na mňa zabudol.Vždy tu budeš,ako spomienka.Jedna z najkrajších spomienok,nezabudnuteľný moment života,malý úsek tej dlhej čiary,čo od narodenia nosím na ruke.Malý,no nie bezvýznamný.Naučil si ma viac,ako sám vieš.Nedosiahnuteľná méta a tak blízko pri mne.Nie,nešlo o teba,celý čas šlo o mňa.Že mňa čaká iné,ako si ty.Nechápali sme,ale smiech s plačom zároveň netreba chápať.Treba si ho užívať.A ja ďakujem.

Všetko bude vporiadku,neboj.Lebo ak sa sen stane realitou,už nie je šanca znovu oči zatvoriť.Treba si sen začať žiť.A to sme nezvládli...ty si nezvládol.Ale sen to bol pekný.Ísť ruka v ruke po prašnej ceste,s menšími prestávkami.Nič jednoduché,kamene a diery,tvrdé pády...Zvládli sme to.Ten náš úsek...áno.

Nechcem ťa vidieť plakať.Čo si mi raz dávno povedal,poviem zas ja tebe.Svetu sa s tým nepriznáš,ja to ale cítim.Bol si útočníkom a obrancom zároveň.Časom som už nevedela,s čím bojujem,a kto ma vlastne bráni.Nastal chaos alebo až príliš jasné videnie.Neospravedlňujem ani neobviňujem nikoho,chyba nastala v systéme.Keď si sa sám menoval systémom.

Aj tak nič neľutujem.Stále cítim tú veľkú ruku,ktorú si nado mnou držal,keď padali krúpy a všetko sa na mňa zosypalo.Ruka,čo len dáva,no nechce prijímať.Lebo nie je dosť silná nato,aby udržala,čo ponúkam.Ale ja ďakujem,že si ma chránil.Som pre teba príliš veľa,tak si si zobral menej.Aby som si ja mohla vziať viac.Vedel si to skôr ako ja,len si nepovedal zo strachu,že stratíš to,čo si nikdy nemal.Aj tak nič neľutujem.

Prepáč,ale som už veľmi nespokojná,keď stojím stále na tom istom mieste.Ja odchádzam,ale len na istý čas.Splním všetko,čo som ti sľúbila.Aby si mi nikdy neprestal veriť.Nezabudnem na teba,vidím ťa na mojej ruke a cítim ťa vo vnútri.Pokúsim sa nechať si nevinnosť v modrých očiach,do ktorých sa už ťažko pozrieš,pamätáš si ich.Ja idem ďalej.Ale teba nestratím,nosím ťa všade so sebou.Nehnevaj sa,prosím, spomínaj na mňa s láskou.Nelúčime sa navždy...len sme príliš malí na to,čo tu píšem.Raz vyrastieš,a ja sa na teba budem s hrdosťou usmievať.Niekde ďaleko,no predsa ťa budem vidieť a v tichosti sa modliť za tvoje kroky.

Ešte raz...dala som ti pocity,ty si však nevedel,čo s nimi:malý chlapček s gitarou v ruke,no nevie na nej hrať..tak by chcel,nedokáže to.Pošliapal si po tom,iné si nevedel..Ja nebudem šliapať.Ja to nechám spať,zapadnúť prachom.Raz sa možno vrátim.No nič neodhadzuj,zbytočné.Všetko máš vryté na troch miestach.V pamäti,tam ostanú fotky mojich modrých očí a úsmevu.Na ruke-ten kúsok,ktorý som ti raz ukázala,v ktorom bývam.A v srdci,ktoré sa pohne vždy,keď si na mňa pamäť spomenie...a nakoniec budem na perách,v úsmeve,ktorý ti skrášli tvár a v očiach,slza vyjde len z jedného oka.Nebudem tu,ale bude tu pocit,ktorý si mal,keď si bol so mnou.Každé jedno objatie a pusa na líčko..nie bozk,pusa na líčko.A frčka do nosa.To som ja.

Keď ti bude ťažko,nepomôžem ti.Ale spomeň si na náš smiech,na vetu:Všetko bude dobré.A na to,že si dokázal veriť mojim očiam.Ver im ,aj keď ich nevidíš.Viem,že si si povedal,že ti nebudem chýbať.Ako aj môžem,keď budem stále s tebou.

Dobrú noc a dovidenia,môj priateľ a ilúzia.Nikdy na teba nezabudnem.Navždy,NAVŽDY budeš v mojom vnútri.

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu