Prečo ... sa to deje,prečo sú všetci takí zvláštni a robia to ,čo nechcú.Vzdávať sa lásky,priateľov z podradných dôvodov,ako :

Čo ak to skončí..
Nechcem nič pokaziť...
Radšej si poviem Nepotrebujem ho,než by som sa mala trápiť a snažiť sa ďalej.Presvedčiť samu seba o niečom, v čo som nikdy neverila ?To je ako zradiť vlastné srdce .. Ale vporiadku,ak to tak chcem.Ja neviem čo poriadne chcem,nikdy som to nevedela.

Nemôžem zase povedať,že mi život nikdy nič pekného nedal.A áno,boli chvíle kedy som mala pocit,toto je to čo je pre mňa.Kam a ku komu patrím,som tam kde mám byť.Nebudem úzkoprsá ani sebecká,musím sa priznať,aj také chvíle som si zažila.A bolo ich dosť... otázka ale je,kam a hlavne prečo to zmizlo.Že som zase tam,kde som bola.Na veľkej križovatke mnohých ciest,vyskúšať začiatok každej a následne sa vrátiť späť a obzrieť sa dozadu.Akoby minulosť bola akousi šablónou pre šťastie do budúcna.Blbosť... či nie ?

Chaos vitaj ! Už zase si tu,dlho som ťa nevidela.Poď,sadni si,ty si mal u mňa vždy dvere otvorené.Poďme si pospoímať aké to bolo,keď tu nebol nikto len ty a ja.My dvaja spolu,dvojka,ktorú jednoducho každý poznal.Nerozluční Je pravda,zčasu na čas sem prišli..divné šedé postavy čo ma od teba .. na istý čas..oslobodili .. nie nie teda odlúčili.Ale konečne je zase všetko tak ako má byť ..si tu so mnou

Len či mám pri sebe toho správneho,otázka,ktorú si kladú všetky na pol zamilované.Keď už ani neviem,po čom túžim.či chaos,či šedá postava,ktorá mi svet rozsvietila a ukázala nový rozmer.Následne odišla a zanechala po sebe .. šedosť.Po čom túžim,čo chcem...kedy sa to už prestanem osudu pýtať.Čím dlhšie sa pýtam,tým viac mám pocit,že si dáva načas.Snažiť sa zachrániť to dobré,alebo nechať všetko plávať a spoliehať sa na vratkú teóriu,že to,čo malo kedysi význam sa predsa len -samo od seba-vráti ? Trošku nezodpovedné.Keď ja neviem,či chcem byť zodpovedná.Byť malým dieťaťom,hojdať sa na hojdačke a predstavovať si svojho princa,ktorý príde,obuje mi črievičku-znak že ja som tá,ktorú si vybral.Odvedie si ma na svoj zámok a žili šťastne,až kým nezomreli.

Ako ale môžem byť zodpovedná,keď stále verím svojim rozprávkam.A chaos nie je môj vysnívaný princ .. ale otázka,snažiť sa či nechať to plávať a spoliehať sa na vratkú teóriu ...?

Dievča,už to toľko nerozoberaj,aj tak bude všetko tak,ako má byť.

Pre moje druhe ja (ksiksu)clovek ani nevedel,ze sa jeho osoba dokaze rozdelit trikrat ... a vsetky casti su si tak rovnake .

 Denník
Komentuj
 fotka
spun  8. 4. 2008 19:35
Velmi sa necudujem vyberu temy je to perfektne ako vzdy, mozno trosku lepsie
 fotka
janulka3112  9. 4. 2008 09:23
pekné dielko...vážne sa mi to páčilo a z časti si mala pravdu, že čím dlhšie sa osudu pýtaš čo od neho čakáš - tým sa hlbšie ponáraš do problémov...
 fotka
galinka  23. 4. 2008 20:02
Niekedy sa snažím presvedčiť samu seba že mi priateľ nechýba... najmä keď ho dlho nevidím, keď aj tých niekoľko dní keď je doma a nie ďaleko odtiaľto v škole si na mňa nenájde čas... snažím sa presvedčiť o tom seba, aj svoje okolie, nerada ukazujem že sa trápim... Ale niekde vnútri viem že klamem... seba aj okolie... Ale keď to robím dlhodobejšie, akoby to začínalo naozaj fungovať... kým ho zase neuvidím, kým opäť nepočujem jeho hlas, kým necítim jeho objatie...

(Hrozné Čo do tých blogov dávaš že sa tak dobre a s ľahkosťou čítajú aj keď sú dlhšie a že takto "rozväzujú jazyky" nám, úbohým čitateľom?)
 fotka
lovinme  24. 4. 2008 18:04
seba
Napíš svoj komentár