Aach preboha,fakt ma to mrzí! -pateticky a horúčkovito sa ospravedlňujem neznámemu hneď po tom,ako mu čistou náhodou šľapnem na nohu.Toto sa totiž stane vždy,keď sa zahľadím do príliš veľkej diaľky,prestanem vnímať prítomnosť a realitu a šliapem vedľa.

Vpohode,nič sa nestalo,-s menším pobavením mi to odpustí a začne sa so mnou rozprávať.Pre mňa typické zoznamovanie s ľuďmi-vždy to začne(a väčšinou aj skončí)nejakým trapasom.

Ale čo na tom,smiech ľudí zbližuje,pre niekoho je to dokonca zmyslom života-alebo aspoň základným pilierom existencie,ako napríklad pre mňa.

Aaa teraz musíš byť ticho!Nič nehovor,psst,-ani sa nepohnem,v tom sa on začne brutáálne smiať.-Keby si videla tie svoje vypleštené oči,naletela naletela!-a smeje sa ďalej.

Cii ty debil,-vážne sme začali viesť vysoko inteligentnú konverzáciu spojenú s bolesťami lícnych svalov.

Pozor tam je diee.... -AAAU!-.... -diera Teraz som bola ja tá,čo sa smiala,sladký pocit víťazstva a nadradenosti.Až dovtedy,kým ma krívajúc nezačal naháňať.A pri mojich vrcholových schopnostiach v behu ma asi po pol minúte chytil a zvalil do trávy.Po krátkom boji(šteklenie mojej osoby,pozn.red.)zrazu prestal a s trochu ironickým ale zároveň milým úsmevom na mňa len pozeral.Ja,pochopiac,že ide asi o istý druh romantickej chvíle,som naňho s hrdosťou vyplazila jazyk ako najlepšie som vedela,vymanila sa z jeho zovretia a utekala rýchlo... ale nie až tak rýchlo,aby ma nevedel chytiť.Hra na mačku a myš bola pri tejto hre len amatérskym pokusom o napodobnenie nás dvoch.

Keď ma chytil druhýkrát, dokonca sa už so známkami hranej surovosti pokúšal úplne obmedziť môj pohyb tým,že mi ruky prekrížil za môj chrbát a ja som,tentoraz bohužiaľ už bezmocne,bola pod jeho nadvládou.Naše tváre boli veľmi blízko seba,ja som si neisto kusla do pery s vedomím,že sa mi v očiach stopercentne odzrkadľuje môj zámer uhryznúť ho pri prvom jeho pokuse pobozkať ma.Naše tváre boli blízko seba tak,že sme sa dotýkali nosmi.Ja som už nevedela schovať nadšenie z (menšieho) ublíženia,ktoré som mu bola pripravená spôsobiť,určite sa mi to odzrkadľovalo v očiach,koniec koncov,tak,ako všetko.A v tejto chvíli prišlo nečakané ...

-Máš psa?-po tejto otázke nastal môj trojsekundový šok a jeho víťazoslávny výraz tváre,že ma dostal.Zase.

Z mojej strany prišiel ten môj "neslávne známy"rehot na plné ústa,záklon hlavy,čo sa jednoducho zastaviť nedá.Dostala som sa z jeho zovretia a skryla sa za najbližší strom.On tam len pobavene stál v nádeji,že sa k nemu sama vrátim.

Vykukla som spoza stromu a povedala mu:Možno áno,-a z druhej strany veľkého dubu:a možno nie.

Keď som sa až tak nesústredila na to,čo robí,niečo dvihol zo zeme.Pomaly kráčal k môjmu stromu a ja som sa na malú chvíľu cítila ako kráľovná,čo ho môže jediným mávnutím ruky vykázať zo svojho kráľovstva.Odhliadnuc od toho,že som to nechcela,chcela som však,aby si to myslel.Hrdo som dvihla hlavu a pozerala naňho najviac nadradenou grimasou,akú som v tej chvíli vedela vystrúhať.V duchu som si predstavila,ako smiešne asi musím vyzerať a silno (no nie veľmi úspešne) som potláčala smiech nad vlastnou karikatúrou.Blížil sa ku mne,ja som zložila ruky v bok a snažila sa hrať na dominantnú,veď čo,aj snaha sa cení.

On ku mne prišiel obchádzajúc môjho osobného strážcu(veľký,už spomínaný dub)a do vlasov mi strčil modrý kvet.

-To aby ti ladil k očiam,aj keď nikdy nebude lebo kúsok neba sa mi zatiaľ nepodarilo uchmatnúť.Ale pre teba ... to skúsim,-následne ma štipol do nosa,za ktorým nasledovalo moje polourazené "aaau",ktoré sa malo akože vážne bolestivo tváriť.Nech si druhá strana uvedomí,že môj nos patrí do vysokostrážených lokalít na mojom tele,ktoré môžem ovládať len ja.Bezohľadu na to,že vykrúcať nosy druhým bola doteraz tiež výlučne len moja zásluha.

-No hádam tu nie je niekto precitlivelý,netýkavka,-zase s obrovským pobavením na mňa vytiahol svoju najsilnejšiu zbraň,ktorou mieril nechutne presne na moje ego.-Dočerta,-pomyslela som si.-Veď on ma už pozná,-výraz mi zmäkkol a jemu som venovala síce trochu vyčítavý,ale predsa krotký - úsmev.

Ticho som naňho hľadela,absolútne ma netrápilo,kto to je,odkiaľ je a aký má so mnou zámer.Z celej tejto situácie mi totiž vyšlo,že nikto z nás žiadny zámer nemá.Lebo ho nepotrebuje

 Je to možné?
Komentuj
 fotka
i.w.q.a  29. 6. 2008 22:00
hmm zajííímavéé...nič v zlom ale ako z nejakej nie veľmi naivnej telenoveli a ináč ja sa smejem skoro stále asi ako aj ty
 fotka
mysterioussladybird  29. 6. 2008 23:46
mne sa to páčil
 fotka
pawlo  29. 6. 2008 23:50
Jedna vrana povedala... Ale čo to trepem! Chel som povedať že sa mi tvoj blog celkom pozdával a prečítam si aj ďalšie.
 fotka
lovinme  1. 7. 2008 07:54
to I.w.q.a-radim precitat si blog od @ksiksa nechutne dlha zivotonovela,mozno viac pochopis zamery v blogoch nas vsetkych



to Mysterioussladybird-dakujem pekne



to Pawlo-jedna vrana povedala ze kazdy blog je o niecom inom
 fotka
spun  2. 7. 2008 17:47
A tou vranou si ty.. vsak?
 fotka
janulka3112  4. 7. 2008 10:39
veľmi pekný príbeh aj som sa na tom trošku pobavila...
 fotka
ksiksa  4. 7. 2008 11:49
Heeeeeeeej sa neodkazuj na mna ked splodis nieco v osiali eheem .... "hotovosti, horucosti" Láááásky letnej, mne bolo z toho do smiechu velmi mile , len sme spolu dlho neboli a tak sa informujem, to je FAAAAAAKT? myslim si ze nie lebo tvoje nechutne romanticke predstavy nesplna nik, dufam teda Vlastne jeden clovek s ktorym zdoraznujem ZERES chipsy (2 sacky pri jednom filme)+2 cokolady( pri jednom filme) popripade 7 fit tyciniek v domienkach ze z toho nepriberes sak to je FIT Tohle je holka romantika A este jedna vysoko intelektualno-slusna otazka s hlbokym vyznamom v jakej riti ty si ?
 fotka
aio  25. 7. 2008 14:48
cooo ti jebee, to je jake dobre som sa smia cely cas jak som to cital
Napíš svoj komentár