Prečo si musím stále obzerať svoje dlane?
Prečo ma niečo ťaží na duši
a prečo sa cítim ako ryba na súši?
Prečo sa to deje mne a niekomu inému,
niekomu nie na smrť unudenú?
Spoznáš pesimistku na smrť unavenú.
Kamarátky ma sklamali a aj moja rodina,
pripadám si ako pokosená obilnina.
Zomrel mi kamarát v srdci veľká diera,
a moja duša sa niekde poneviera.
Pomoc žiadam ineď,
nielen rady ako zabudnúť na životné rany.
Potrebujem ich vyliečiť nie zabudnúť.
Strčím do uší sluchatká a nechám sa unášať
do imaginárného sveta kde budem šťastné dieťa.
Nechcem dlhý proces, len aby sa mi hlboké rany zahojili.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár