Sedím pri kmeni urasteného duba a vdychujem jeho vôňu. Vôňu lesa. Zmes dreva, lístia a húb. Tá celková aróma lesa mi oživuje myšlienky. Spomienky na úplne maličkého chlapčeka, ktorý sa učí svoje prvé slová, prvé kroky, hry... A potom len smútok. Smútok v srdciach nás oboch. Prišla choroba. Jeho tvár rozpálená od horúčky a smutné, neveselé oči vykúkajúce z tažkej periny. Odmieta jedlo. Oliverove ústa prahnú len a len po vode. Môj syn umiera. Chcem ísť s ním. Cítim, že pôjdeme spolu a teším sa. Už nemám síl. Nevládzem. Život nie je fér, keď opúšťa iba malinkého človiečika, chlapčiatko, ktoré sa teraz naučilo ukazovať tri pršteky na rúčke. Máš tri roky Oliver.
Pomaly sa vraciam k chalúpke neďaleko lesa. K nášmu domčeku. Vnútri už skoro vyhaslo. Pridám polienko do ohňa a dívam sa na zvláštne vyblednutú tvár môjho syna. Prebodla ma bolesť. Akási predtucha, že už čoskoro... Že je tu...Koniec! A zaznie umieráčik...Oliver celý deň spí. Zobudí sa až večer. Ledva prehovorí pár slov. No jedno slovo, ktoré ma pohladí po duši, najkrajšie slovo na svete, povie najzranitelnejšie. Mama! Mamička! Z jeho úst pomaly plynú posledné slová. Jeho nebové krásne oči ma naposledy pohladia na tvári. Ty môj anjelik. To osud klope na dvere.
Smrť je údelom každého živého tvora, nikto na svete jej neujde. Ide len o to, aby nás našla pripravených....
Zapadla moja hviezda, moje slniečko....A nastala tma. Prázdno. Naveky...Počkaj ma Oliver´, idem s tebou.....
oktober 2009
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tequila
10. 11.novembra 2022 17:02
ale toto neni real, vsak?
2
@tequila Ahoj
Po tých rokoch som si musela znovu prečítať čo som vôbec napísala... (vlastne po rokoch som týmto komentom pod príspevkom opäť aktívna )
Samozrejme, nie je to real. Myslím, že to bola domáca úloha v 1. ročníku na SŠ... Nie som si istá.
Bojujem s pokušením ten môj "blog" zmazať, ale na druhej strane je zaujímavé začítať sa do toho môjho dospievajúceho obdobia.
Po tých rokoch som si musela znovu prečítať čo som vôbec napísala... (vlastne po rokoch som týmto komentom pod príspevkom opäť aktívna )
Samozrejme, nie je to real. Myslím, že to bola domáca úloha v 1. ročníku na SŠ... Nie som si istá.
Bojujem s pokušením ten môj "blog" zmazať, ale na druhej strane je zaujímavé začítať sa do toho môjho dospievajúceho obdobia.
Napíš svoj komentár