21.03.17. Zobúdzam sa v skafandrovej kapsuli, zem neexistuje, počet a svetelnosť hviezd je minimálna okolo mňa sú posledný dvaja muži v rovnakej situácii, nikto sa nezaujíma ako sme sa sem dostali, prebieha úvaha či sme posledný... Aj keď sme traja pocit samoty a prázdna sa znásobuje, a znásobí ho ich rozhodnutie rozdeliť sa, je mi to jedno napadá ma myšlienka že už nikdy nebudem vidieť mojich známych, rodinu, počuť obľúbenú hudbu, ani vidieť modrú oblohu, aj keď som žil, nemal som už prečo... preto mi samotné rozdelenie neprišlo ako správne alebo nesprávne rozhodnutie. Posledný krát sme sa na seba pozreli a jeden od druhého odrazili do  rozdielnych strán, po asi dňovom plávaní v priestore sa okolie okolo mňa nezmenilo až som začal zachytávať hlas - ten mi hovoril že som na konci cesty - a už teraz som večnou súčasťou vesmíru. Hlas mi povedal že posledným nádychom získavam možnosť spečatiť moju večnosť v myšlienke - niečo ako zaškatuľkovať svoju dušu do myšlienky ktorá ostane zapísaná v médiu vesmíru...vo sne som odpoveď poznal - nekonečnú odpoveď......

....myslel som na teba láska.

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár