Ocitám sa v lese - všade iba stromy - sú vysoké,  halúzky začínajú až od 3 metrov je vidieť že všetky do 3 metrov sú orezané, les obklopuje hustá biela hmla, nieje vidieť slnko iba svetlú bielu hmlu, preto neviem určiť svetovú stranu, rozhodnem sa isť priamo za nosom. Les každým krokom pôsobí stereotypnejšie. stromy vystupujú z hmly a za chrbtom miznú, takto sa to opakuje až ma popadne panika, pridávam do kroku až skoro utekám, stále nič iba stromy....

... zastavím a obhliadnem sa a na jednom zo stromov za mojím chrbtom bol na vytrčajúcom pozostatku odrezanej vetvičky zavesený ruksak. Moja obrovská zvedavosť ma donútila rýchlo ruksak zvesiť a prehľadať. Javil sa prázdny až som objavil v malej priehradke zložený papier - bola to na 2 krát poskladaná fotografia človeka na ktorom mi najviac záleží. Ostal som vystrašený či sa mu niečo nestalo, kto tu nechal ruksak a prečo ma tú fotku ? 

Hmla sa začala vytrácať a ja som zaregistroval svetlo lámp - to ma doviedlo na letisko - vojdem do vstupnej haly a všade dav ľudí zastavím sa na chvíľu a zamyslene hladím na prichádzajúcu batožinu , po krátkom čase prichádza veľký červený kufor - padol mi hneď do oka a na ňom veľkým moje meno a priezvisko, tak isto neváham a vo veľkej zvedavosti otváram kufor - jeho obsahom bola slučka. .......

.... sen sa prerušil 



 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár