Blíži sa posledný výplatný deň. Šéfka si to uvedomuje a preto so mnou trávi viac času. Chce mi pomôcť odniesť rebrík ale zoberiem jej ho aby som nevyšiel s kondície a toto bremeno si odniesol.
A je to tu posledný deň - Šéfka vyplatila všetky peniaze tak ako sme boli dohodnutý. Lúčim sa - odchádzam. Môj cieľ je jasný - antikvariát. Z posledných síl som sa dostal na dané miesto. Majiteľ ma pozná už nejakú dobu a pri prvom pohľade sa skláňa a z posledného šuplíka vyťahuje škatuľu.
Otvára ju a srdce sa mi rozbuší - všetok ten obsah vo mne vyvoláva spomienky na moju polovičku - sú to jej veci ktoré dôverne poznám, jej náušnice, hodinky, náramky...žiaľ skôr zatienilo prekvapenie, ako dobre mi slúži pamäť, čo všetko si pamätám - nakoľko pri práci som nemal možnosť tieto spomienky živiť.
Môj zrak upadol na predmet v malej škatuľke - vyplácam všetky nasporené peniaze, opticky skontrolujem, poďakujem a odchádzam na lavičku v neďalekom parku.
Tu predmet vyberám - jedná sa o prsteň - a pevne ho stískam ako keby som stískal ju. Prsteň ktorý mala celý život na sebe a nikdy ho nedala dole. Bolo to niečo ako posledné puto k nej , ako keby som ju držal za ruku...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tarassaco
13. 5.mája 2017 12:10
Krásne
Napíš svoj komentár