Dnes som sa dozvedela taku, pre mna velmi smutnu spravu . Sice som to vedela uz davnejsie predtym, ale stale som dufala ..

Dufala som, ze nakoniec sa Borko rozhodne tak ako chcem ja, aby siel s nami do Svedska. On sa ale bohuzial rozhodol tak, ze nepojde .

Poviete si "no a?", ale ja to beriem inak. Nie sme spolu dlho, mozno pol roka a tieto 2 mesiace kilometre od seba budu podla mna strasne. Ja si to uvedomujem uz teraz, ze to asi nevydrzim .

Preco to musi byt take ake to je. Vzdy ked je mi s niekym dobre, sa to pokazi. Nechapem to uz .. . Preco vzdy ja musim mat take "stastie".

Mne by stacilo, keby mi povedal len obycajne ANO. ANO idem s vami .. a nic viac . Ved byt 2 mesiace od niekoho, koho lubim najviac, je podla mna strasne. Uz teraz si viem predstavit tie preplakane noci a moje pesimisticke myslienky .. ked ja tak veeelmi chcem aby siel ..

Teraz sa uz na to tak velmi netesim, ovela radsej som bola, ked som zila v nadeji, ze pojde.

Chcem, velmi, prevelmi chcem, aby siel s nami .. ale nechcem, aby tam siel nasilu .. tak ja neviem .. mohlo nam byt tak dobre, super, uzasne, bajecne .. ..

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár