Preco sa menia?!

Preco sa cloveku menia nalady?

Raz som najstastnejsia na svete a inokedy mam zas pocit, ze je vsetko nanic.

Chapete to?

Ja by som bola najradsej, keby som sa mala dobre stale. Bola stastna, vsetko by mi vychadzalo podla mojich predstav, kazdy by ma mal rad. Nemam rada pocit, ked sa mi nic nedari, vsetko co urobim, pokazim, mam zlu naladu, hned sa rozzurim alebo nahnevam. Nastastie, take zle nalady nemam casto. Obcas ma chyti melancholicka nalada a som smutna, ale to vacsinou nastastie rychlo prejde.

Vraj som uplny flegmatik, a to si myslim, ze je aj dobre, lebo niektore veci beriem lahsie ako ostatni a dokazem sa nad ne povzniest, ale na druhej strane si zase kamosi myslia, ze mi je vsetko uplne jedno. To ale nie je. Ked sa do niecoho pustim, nieco robim, alebo nieco chcem robit, tak lahko sa toho nevzdam.

Najradsej mam take dni, ked sa rano zobudim s usmevom na tvari a spomienkou na krasny sen. Pravdaze to ale musi byt den, ked nejdem do skoly . Jedine vtedy sa mozem dosytosti vyspat a mam energiu na cely den. Potom si pozriem nejaky dobry film, polenosim si a vecer idem von s kamaratmi alebo s priatelom. Doma ma nik neotravuje, rodicia nechcu, aby som upratovala, proste nemusim robit nic, co by mi prikazali. V hlave sa mi toci kopa optimistickych a stastnych myslienok, tesim sa na stretnutie s kamosmi. Mam vela chuti do vsetkeho a vsetko robim s usmevom.

Niekedy mam taku sibnutu naladu a vela energie, ze si pustim naplno hudbu a len tak beham po byte a tancujem. Mama si vzdy mysli, ze mi sibe, ale ja by som naozaj v tej chvili prebehla aj cely svet .

A cely takyto super den dovrsim niekde v meste s kamosmi. Pokecame, nasmejeme sa do sytosti a s dobrym pocitom mozem ist domov zase pekne snivat a rano sa zobudzat s pocitom, ze svet je krasny.

Dobru naladu ale vzdy musi vystriedat ta zla. Ked mi vsetko prikazuju, co mam robit, kam ist, ze sa mam ucit a tak. Alebo sa pohadam s niekym blizkym. To je asi este horsie, kedze sa nerada hadam a este menej radsej sa hnevam. Nenahneva ma vela veci, ale ked sa uz raz nahnevam, tak poriadne. Vtedy mam pocit, ze je cely svet uplne k nicomu.

Zosmutniem aj vtedy, ked sa na nieco velmi tesim a nakoniec sa to nestane. Napriklad ked mam stretko s kamosmi a na poslednu chvilu sa to zrusi z nejakeho blbeho dovodu. To je strasne. Alebo len tak, uplne z nicoho na mna pride taka nalada, ze ma vlastne nema nik rad. Pritom viem, ze to nie je pravda, ale neviem sa zbavit toho pocitu. Nastastie mam vzdy pri sebe niekoho, kto mi povie ze to nie je pravda a v tej chvili sa mi uplne otoci moja nalada a zase som stastna .

Zase do chvile, kym ma nieco nevytoci alebo si na mna nezasadne smutna nalada ..

 Je to možné?

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu