Tuto basen napisala moja uzasna kamaratka Mon a je nadherna. Si môjho sveta Svetlo, si môj jasný Deň, si vesmírna moja Noc, si môj krásny Sen. Si božský Kyslík, ktorý dýcham, si večná Zem, na ktorej žijem, si pevná Strecha, pod ktorú líham, si horská Rieka, z ktorej pijem. Si môj Pokrm, ktorým tíšim hlad, si môj Anjel, ktorý ma chráni, s tvárou na Tvojej tvári necítim strach, Tvoja náruč ma pred svetom bráni. Ja som však hladná a smäd uhasiť chcem, Svetlo mi zhaslo, no neprichádza Sen. Uviazol v hrdle nádych, na dušu mi strach zasadol, málo je radostných nocí prekonaných, ruch dnešných dní ma premohol. Zem pomedzi prsty mi prší, nemám svoj Prístav nádeje, bolesť a trýzeň mi v duši hučí, Anjel môj!, volanie trpké nečuje. Ty si to Meno, ktoré v srdci nosím, Ty si ten Dôvod, pre ktorý žijem, si Príčinou mojich bezsenných nocí, si Živel, pre ktorý umriem... Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj