Možno si myslíte, že budem týmto článkom na niečo narážať... a možno aj budem... ale určite nebudem menovať, pretože tím, ktorí vedia menovať nemusím a tí, ktorí nie sú zainteresovaní by aj tak menovanie nepomohlo...

Ale toto nie je podstatou tohoto blogu... kritizovať.. možno skôr motivovať..alebo lepšie povedané, nedemotivovať...

... Príliš veľa filozofie tam, radšej idem na vec

Nejdem tu rozoberať môj reálny svet (alebo len veľmi okrajovo) , pretože to by aj tak nepomohlo...

To obdobie pred mojim "odchodom z birdzu" bolo po lopate povedané asi moje najlepšie obdobie tu na birdzi. Nejak som sa vymotkala z toho tieňa sprevadzajúceho môj nick a dostala som sa do akéhosi polotieňa. Už som sa dočkala aj nejakých pozitívnych reakcií, pribudlo mi aj pár fanúšikov. Možno sa niekomu zdá tých pár fanúšikov hrozivo málinko, no ja som z nich tešilo, ako by ich bolo najmenej tisíc. A teším sa dodnes.

Viem, že ten polotieň bol výsledkom tých rozhovorov. Aspoň z časti. A viem, že na nich mali zásluhu 90% iní ľudia. Ale ja som sa z nich náramne tešila. Pretože predtým som tu na birdzi nemala podporu a zrazu sa ľuďom nejaká kategória mojich príspevkov začala páčiť. Bol to pre mňa tak trochu dovtedy nepoznaný pocit.

Ale nikdy nemôže byť nič dokonalé. A ak sa už tak aj niečo javí, môžeme si byť istí, že to tak neostane navždy... a možno ani na veľmi krátky čas...

Z vlastnej skúsenosti viem, že keď sa už zdá, že sa dostávajú veci do normálu, poprípade do nemormálne dobrého stavu , tak príde zas pokles... príde depresia (teraz nemyslím duševný stav)...

A potom príde nechuť. Už neexistuje chuť niečo robiť. Pretože sa všetko zdá ako sizyfovská práca... alebo ešte niečo horšie než sizyfovská práca.. pretože tu nie že by ste nemali výsledky svojej práce, ale zdá sa vám, že všetka tá námaha vám len škodí... a samozrejme, že to na svedomí bude mať niekto... nejaká osoba, ktorá dokonale dokáže zbabrať všetky tie ideály..že sa niečo zmení k lepšiemu ...

Myslela som si, že už nikdy nebudem mať chuť písať... lenže ako mi niektorí vraveli, že chuť sa opäť vráti... mali pravdu...zas mali pravdu, a ja som si len myslela, že pravdu mám ja... a myslím si to vždy, to uznám... ale uznám, že vždy zistím, že som tú pravdu nemala...

Do toho všetkého prišlo pár ľudí, ktorí vrátili... vrátili mi chuť písať... viac než chuť písať... nie sú to len ľudia z birdzu, ale áno, patria sem aj birdzáci...

Ešte stále neprišla pointa blogu, že?

Tak, k tej pointe... Vždy existuje pár idiotov, pár blbcov, pár stupídnych ľudí, ktorí vás dokážu dokonale demotivovať a zobrať všetku energiu... a možno ich nie je len pár... celá hromada... ale vždy sú aj takí, kvôli ktorím stojí za to niečo robiť.. robiť niečo pre seba...a robiť aj niečo pre druhých... nikdy nemôžete dovoliť, aby si tí idioti mysleli, že ste prijali ich pravdu...

 Blog
Komentuj
 fotka
johnysheek  13. 9. 2010 13:19
otazne je ci ti blbci su vzdy nutne z okolia.. ci nie su z nas samych.. ze sa sami vlastnou cinnostou znechutime..

a zvalime to na inych..
 fotka
sona5515  15. 10. 2010 19:34
a zas je to velmi dlheeeeee
Napíš svoj komentár