Chceli sme vyraziť skoro ráno, aby sme mali čo najviac času ktorý by sme strávili v meste. Tesne pred odchodom sa moja mamina rozhodla že ide s nami, a tak sme len tak tak splnili náš plánovaný čas odchodu. Išli sme si teda premeniť peniaze na forinty aj keď sme museli zbytočne čakať vyše pol hodiny lebo zmenárne otvárali až o 9.00 (to že v banke ktorej sme vyberali peniaze bola zmenáreň a keby sme si to všimli tak by sme nemuseli čakať, to nie je podstatné ). Keď sme už mali teda peniažky tak sme už konečne vyrazili do Budapešti.
Cesta bola celkom príjemná. Išli sme cez rôzne dediny a mestá aby sme sa vyhli dialnici keďže sme nemali ďiaľničnú známku. Sem tam sme síce aj ľutovali, lebo tam bolo nesmierne veľa semafórov ktoré nás brzdili, ale nakoniec sme to predýchali. Po takých dvoch hodinách cesty sme sa dostali na miesto, kde bolo iba veľa stromov, a každú chvíľu sme už len čakali, kedy sa nám zjaví mesto. Nakoniec sa tak aj stalo, a konečne sme boli v Budapešti.
Keď sme sa chceli dostať do tropikária, tak sme najprv museli prejsť cez mesto. Videli sme veľmi peknú panorámu mesta popri brehu Dunaja, a aj parlament, ktorý je veľmi očarujúci. Po pol hodinke sme sa dostali pred nákupné centrum kde sídli Tropikárium.
S očakávaním sme teda vošli dnu a išli si kúpiť lístky. Hneď v prvých miestnostiach sme mali možnosť vidieť rôzne druhy rýb ktoré boli pravdepodobne sladkovodné, ako napríklad pirane alebo jesetera. Ďalšia miestnosť bola ešte lepšia. Mali sme pocit ako keby sme sa naozaj ocitli v skutočnom pralese. Dokonca tam aj voľne lietali vtáky. Konečne som aj na vlastné oči videla krokodíla aj keď mám trošku podozrenie či bol naozaj živý. Z tohto "pralesa" viedli ďalšie dve cestičky: tou prvou sa išlo do miestnosti, kde boli niektoré druhy hmyzu ako šváby, ďalej tarantula, rôzne plazy a veľmi sa mi páčili tropické farebné žabky. Tou druhou cestou sa išlo už k morským rybkám. Boli tam veľmi pekné akváriá, s prenádhernými rybami. Niektoré boli také, ktoré som naozaj nikdy nevidela ani v žiadnej knihe alebo dokumente. Prešli sme teda aj touto miestnosťou a šli sme do "tunela", ktorý sme chceli vidieť najviac. Bol to neuveriteľný zážitok. Rôzne ryby, raje a žraloky tam všede okolo nás plávali. Ani si nás nevšímali. Bolo to neskutočne krásne a odporúčam to každému. Keď sme višli z tunela, tak sme si ešte nachvíľu sadli na lavičky pred akváriom, a zapozerali sme sa na "morský život". Týmto pekným momentom bolo už však koniec prehliadky.
Po návšteve v Tropikáriu sme sa išli ešte potúlať po nákupnom centre. Najprv sme sa najedli a potom sa hodinu túlali. No bolo už načase pokračovať v ceste. Aj keď sme chceli ísť ešte do centra, mali sme malý problém, že nám nešla navigácia.
Najprv sme si mysleli že by sme to mohli zvládnuť aj bez navigácie, a tak sme si vyhliadli približnú trasu na mape a išli. Celkom sa nám v tom aj darilo, aj keď sme išli úplne inou cestou ako keď sme išli tam. Po čase sme už začali byť trochu nervózny, lebo už začínala tma a všade bola hrozná premávka. Nakoniec sa nám síce podarilo dostať sa z Budapešti ale prišlo to najhoršie. Po tme sme sa dostali do nejakého mesta ktoré sa volalo Dunakeszi. Odtiaľ sme sa nevedeli dostať asi trak tri hodiny. Celé tri hodiny mse iba blúdili, a stále sa vracali znova do tohto mesta. Potom sme sa dostali do nejakého mesta alebo dediny s názvom Fót, a tam sme sa chceli niekoho opýtať na cestu. Bolo to dosŤ vtipné, lebo keď sme uvideli takú malú reštiku tak sme sa do nej ihneď vošli. Problém však bol že moja mama ktorá vedela ako tak po maďarsky niekde zaostala, a tak sme tam uprostred miestnosti stáli a začali sa smiať zatiaľ čo tý ostatní na nás nechápavo pozerali. Ale naštastie nám poradili cestu a aj keď sme sa ešte trochu domotkali, tak sme nakoniec našli cestu, ktorá mala teoreticky viesť na Slovensko.
A veru aj viedla na Slovensko. Nebolo nič lepšie, ako konečne iba vidieť veľké stĺpy a za nimi nápis Slovakia. Boli sme veľmi šťastným keď sme konečne mohli prísť na Slovnaft a kúpiť si čo chceme po našom jazyku. škoda len, že sme namiesto Veľkého Krtíša vyšli v Šahách a tak sme mali domov ešte hodinu a pol cesty.
Napriek tomuto negatívu bol tento malý výlet dobrý a išla by som znova. No pre istotu sme si už kúpili novú navigáciu, aby sa nám niečo podobné už neprihodilo.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár