Ako ťa mám zachrániť? Z náručia takého sladkého, na pohľad nevinného. Odpútať ťa od krásnej otrokárky, ktorú tak ctíš. Mal by si vedieť, že tie krásne oči vedia klamať. Dievčenská tvárička môže mučiť, ruky sú schopné vraždiť. Som si plne vedomá toho, čo mám v rukách. Zmätená. Čo smiem použiť a ako? Poznáš každý centimeter môjho tela, ale mňa nie. Nevidíš moje hriešne myšlienky, môžem sa s tebou hrať. Hocikedy ťa zvediem z cesty, zabudnem ťa v lese, pritúlim si ťa, uložím ťa spať a hrám s novou hračkou. Ale nič z toho už nechcem. Vidíš len pekne zabalený darček, no ten len skrýva démona vo mne.
Neviem, čo je horšie. Pošpiniť si ruky tvojou krvou alebo ti v posvätnej tichosti trhať srdce. Naučila som sa loviť, vrátiť slobodu však nie. Spriadam sieť, sama ju neviem rozpliesť. Nie si jediný, kto je chytený. Nie si prvý ani posledný, kto podľahol krásnemu zjavu tak zákernému. Či tušíš, koho ruky sa ma dotýkali pred tebou? Nechceš ma vidieť vo svetle, držím ťa v tme, kde ma zaslepený peknými slovami neodhalíš.
Nechcem viac mučiť, trhať, lámať ľudské duše. V nepoznaní to robím. Keby si vydal jediný ston, mohol by si ma zastaviť. Nie, ticho trpíš, staviaš namiesto terča. Nikdy som nechcela raniť. Lenže som vedela, že ani najvyšší múr ma nedokáže zastaviť. Ako skryť klamlivé ligotavé zlato, aby sa viac nik nepopálil? Prečo sa na mňa lepšie nepozrieš? Prečo nevidíš všetko to zlé? Keď pozerám do zrkadla, vidím niečo úplne iné ako ty. Čiernu dušu, prekliatu. Vidím ťa krvácať. A viem, že kvôli mne.
Áno, mala by som ťa pustiť, nechať ťa odpútať sa a zahojiť. No nechce sa mi odchádzať, už však ani zostávať. Musím sa ťa vzdať. Už sa ti nedokážem ani pozrieť do očí. Počujem ako ti puká srdce a ja to si to neprajem.
Preto ťa zachránim.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
mo0e  2. 6. 2010 18:08
presne viem aký to je pocit...
Napíš svoj komentár