Štyri steny, padajúce, bez zmeny, skľučujúce. Chaos, ruky zviazané, pros, víly bezmenné. Prinesú ti svetlo, krivkajúcu nádej, zúfalstvo ťa stiahlo, do krajiny zatratenej. Zabudnuté denné svetlo, zober spomienky, tie zmätené útržky, čo sa vlatne stalo. Ticho trhá, hlava sa ide rozletieť, obraz sa mihá, chceš len uletieť. Prenasledujú ťa, odísť ti nedovolia, držia ťa, slzy strachu bolia. Blog 5 0 0 0 0 Komentuj