Štyri steny,
padajúce,
bez zmeny,
skľučujúce.

Chaos,
ruky zviazané,
pros,
víly bezmenné.

Prinesú ti svetlo,
krivkajúcu nádej,
zúfalstvo ťa stiahlo,
do krajiny zatratenej.

Zabudnuté denné svetlo,
zober spomienky,
tie zmätené útržky,
čo sa vlatne stalo.

Ticho trhá,
hlava sa ide rozletieť,
obraz sa mihá,
chceš len uletieť.

Prenasledujú ťa,
odísť ti nedovolia,
držia ťa,
slzy strachu bolia.

 Blog
Komentuj
 fotka
corvuscorax  25. 4. 2010 15:00
pekné..depresívne
Napíš svoj komentár