Slza sa zaleskla v oku,
a tak ako dávno nie,
bolesť jej trhala vnútro.
Zranená duša, bôľov plná.
Srdce jej smutnú melódiu stoná a...
... a slnko, čo kedysi ju hrialo,
zrazu nepríjemne páli.
Od večera do rána,
utápa sa v žiali.
Jej tvár si úsmev nepamätá,
a iskru v očiach hasia slzy.
Čas sa však neobzerá za tým čo stratila.
Plynie si zákonite rovnako.
Len jej sa zrazu sekunda zdá dlhá,
a to more času, v ktorom žila s láskou,
je len mihom oka.
Tak bolí srdce,
láska hlboká.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár