Tak ľahko, ľahúčko,
vznáša sa duša priestorom.
Keď nebo je belasé,
a zem sa vojnou netrasie,
keď nikde nie je žiadny zhon.

Keď láska ju objíma zo všetkých strán,
chráni ju od ťažkých pozemských rán,
Ktoré osud delí na prídel.
Každý túži vedieť,
podľa akých pravidiel,

Tak ľahko, ľahúčko,
duša si pláva životom.
Všetky tie starosti sú zrazu za plotom,
keď má pri sebe lásku,
lásku ako hrom.

Tak ľahko, ľahúčko,
sa duša vznášala,
kým smutnú a boľavú lásku neznala.

Nelieta po svete s radosťou na krídlach.
V kúte je, smúti...
V očiach, v srdci a zo života má strach.

 Blog
Komentuj
 fotka
mirkova  30. 8. 2010 22:24
páči sa mi to
 fotka
luciia  31. 8. 2010 08:15
Ďakujem... No vzhľadom na okolnosti jej vzniku by som bola radšej, keby ma nikdy nenapadla...
Napíš svoj komentár