Pamätáš sa na to, aký si bol vtedy šťastný? To, po čom si celý ten čas tak veľmi túžil, čo si tak dlho chcel, konečne máš. Tá radosť v očiach, ten pocit šťastia v srdci. Nenahraditeľný pocit. Cítil si sa ako v detskom nebi. Konečne máš už aj ty to, čo mali všetci okolo teba. Len ty si bol vždy ten, ktorému to chýbalo.
A potom, keď si tú hračku konečne mal, dostal si ju, nechcel si ju pustiť z ruky. Ani na sekundu. Ani je len položiť vedľa seba. Nie, pretože to bolo pre teba to najdôležitejšie a najdrahšie čo si mal. Iné ťa nezaujímalo.
A pamätáš si, keď si musel ísť na druhý deň do školy a tú vec si musel nechať doma, pretože hračky do školy nepatria? Alebo keď ste šli na dovolenku a ty si ju musel nechať doma, lebo ocino ti zakázal zobrať si ju so sebou?
Tak veľmi ti chýbala a tak strašne si sa o ňu bál. Bál si sa, že niekto len tak príde a vezme ti ju. Len tak zo dňa na deň, presne tak, ako si ju aj dostal.
Ten pocit bol strašný však? Nevedel si sa dočkať, kedy zase prídeš domov a budeš ju mať opäť pri sebe a budeš si môcť byť istý, že ti ju už nikto nezoberie. Ten čas, ktorý si bez nej musel vydržať bol pre teba ako dieťa niečím ako trestom, no pri tom si vedel, že si nič zlé nespravil. Jednoducho to tak muselo byť. A potom, keď si konečne prišiel domov a zbadal si ju na posteli vedel si, že už nikdy nechceš byť bez nej, už nikdy nechceš prežiť ten strach, kedy sa pýtaš: Čo ak mi ju niekto zoberie a ja ju už nikdy neuvidím a navždy ju stratím?
Nech by ti zobrali hocičo nič by ťa nebolelo tak veľmi ako keby ti zobrali túto jednu vec. Ani sám si nevedel prečo je to práve ona. Možno preto, lebo si na ňu musel tak dlho čakať a je logické, že potom keď si ju už konečne mal, nechcel si o ňu prísť. Už nikdy. Bolo to to najdrahšie, čo si v živote mal a tak veľa to pre teba znamenalo. A aj keď si ten strach o ňu prežíval každý deň, keď si ráno odchádzal do školy, vedel si, že to stojí za ten pocit, keď poobede prídeš domov a budeš sa s ňou môcť hrať.
Možno je to smiešne a hlúpe prirovnanie, no každý človek má v živote niečo, čo pre neho znamená tak veľa ako pre malé dieťa jeho najobľúbenejšia hračka. Nemusí to byť práve nejaká vec a nemusí to byť ani niečo hmotné. Každý z nás si pod tou „detskou hračkou“ predstaví niečo iné. Niečo bez čoho už nikdy nedokáže a ani nechce existovať.
A tou mojou „detskou hračkou“, ktorá mi je najdrahšou a najvzácnejšou zo všetkých, o ktorú sa dennodenne bojím, že ju stratím alebo že mi ju niekto zoberie, bez ktorej si už neviem predstaviť zbytok svojho života, si pre mňa práve ty láska .....
.... MILUJEM ŤA
... Devoted to YoU ...
by LuCiNqAa XX
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
janulka3112
28. 8.augusta 2007 18:24
to bolo velmi krasne vyznanie...
3
no kuriatko moje jedine hecla si sa ja ti vrqvima vzdy som ti aj vravela ze s teba bude nejaka spisovatelka alebo c hehe your sister natali
Napíš svoj komentár