Čas pre duchovné dozrievanie ľudí, nachádzajúcich sa v našej svetovej časti stvorenia, sa blíži ku koncu. Keby sme mali obrovský časový cyklus vývoja tejto svetovej časti prirovnať k ročným obdobiam, tak jar a leto už máme dávno za sebou. Už prišla jeseň, prinášajúca zber úrody. V tomto prípade zber úrody ľudských duší. A po jeseni nastupuje už len zima s jej chladom a rozkladom všetkého hmotného na pôvodnú pralátku, aby mohol byť po nejakom čase zahájený nový cyklus, otvárajúci novú školu pre vývoj ľudských duchov.


Na tieto skutočnosti upozorňoval už Kristus. Hovoril o blížiacej sa žatve, v ktorej bude pšenica zhromaždená v Pánových sýpkach a plevy budú spálené v ohni. Upozorňoval na to aj Ján Krstiteľ, hovoriaci o sekere, priloženej ku kmeňu stromov. Hovoriaci o tom, že každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie bude vyťatý zo záhrady stvorenia. Na základe týchto a ešte mnohých iných výstrah, nachádzajúcich sa v evanjeliách, nadobudli mnohí ľudia vtedajšej doby presvedčenie, že takzvaný koniec sveta je veľmi blízko. Že nastane každú chvíľu.

Tak to však nebolo mienené! Bolo to mienené tak, že každý z ľudí na zemi má už za sebou dlhý duchovný vývoj. Už absolvoval mnoho pozemských životov a zaťažil sa mnohými vinami. Ale každú z týchto vín bude treba odčiniť a vyrovnať. A práve na toto vyrovnanie a zaplatenie všetkých našich účtov začína byť už zúfalo málo času.

Prejde síce ešte mnoho pozemských rokov, ale v pomere k tomu, koľko potrebujú ľudia času k odloženiu všetkých svojich karmických vlákien, je to len veľmi málo času. Preto sa v súčasnosti nesie našou svetovou časťou stvorenia naliehavé volanie, že čas na duchovné dozrievanie končí.

Toto volanie rozochvieva vnútro ľudí, otriasa nimi a vyvoláva vnútorný nepokoj. Snaží sa ich prebudiť z duchovného spánku. Volanie naberá každým dňom na sile, aby rozochvelo vnútro tých, ktorí majú v sebe ešte aspoň trochu citu pre niečo vyššie.

Volanie prichádza z výšin stvorenia a stáva sa súčasťou nášho pozemského života. Prenasleduje nás každý deň, znie v našom vnútri v každej chvíli ticha a samoty, aby svojim naliehaním zapôsobilo ako posledná záchranná milosť, nabádajúca k potrebe plného prebudenia sa k tomu vyššiemu a vznešenejšiemu, čo presahuje materiálny život s jeho radosťami a starosťami.

V dnešnej dobe sa máme na základe naliehavého volania z výšin duchovne prebudiť a začať smerovať k Svetlu. Nabáda nás to, aby sme hľadali cestu k ríši Ducha, ktorá je našou domovinou a začali k tejto ríši vedome kráčať.

Volanie je neodbytné a vytvára v nás tlak na to, čo je v nás ešte duchovne živé. Je to všade naokolo, prúdi to medzi ľuďmi a má to tisíce podôb, ktorými sa nás to dotýka. Len najväčšie otupenie ducha nie je schopné zachytiť toto volanie, upozorňujúce človeka na to vyššie, dôstojnejšie a povznášajúce, čo sa v ňom nachádza. Len úplný spánok ducha toto všetko ignoruje. Každý, kto nie je schopný toto volanie vnímať a reagovať naň, sa stáva suchou ratolesťou stvorenia. Vysychá ako list, ktorý sa oddelil od stromu stvorenia a padá nadol, kde bude podrobený rozkladu a zániku svojho vedomého bytia.

Na toto vážne dianie sa z výšin dívajú tí ľudskí duchovia, ktorým sa z našej svetovej časti podarilo dosiahnuť duchovnej ríše. Smerujú ku všetkým ľuďom svoje láskyplné povzbudenie i naliehavé volanie o stále väčšej krátkosti času na vyslobodenie sa z hmotnosti a vyrovnanie svojich karmických vlákien.

Ku všetkým ľudským dušiam sa vznáša tisícnásobné výstražné volanie! Avšak vzhľadom k ich slobodnej vôli iba na nich samotných záleží, či sa duchovne prebudia, alebo nie. Či sa začnú duchovne vyvíjať a smerovať k Svetlu, alebo nie.

Kde však toto úsilie fatálne chýba, začína smerovanie k zániku, pretože človek musí byť dostatočne duchovne živý a schopný stihnúť prežiť a odložiť všetko potrebné, čo sa ešte nachádza pred ním na jeho ceste k víťaznému vystúpeniu z hmotného diela stvorenia a vstupu do večnej ríše Ducha. Duchovné bytie mnohých bude musieť zaniknúť, pretože sa neprebudia včas. Prídu o všetko, čo získali, pretože to nebolo využité k rozvíjaniu stále duchovne vedomejšieho bytia vo stvorení. Najtragickejšie však je, že pri troške duchovného pohybu a námahy by k tomu vôbec nemuselo dôjsť a ľudia by mohli kráčať k slobode a k víťazstvu.

A práve preto zaznieva stvorením naliehavé volanie k ľudským duchom, aby sa prebudili, stali zrelými a víťazne dokončili svoje putovanie touto svetovou časťou stvorenia. Nijaký človek by nemal ani na minútu váhať nad tým, či sú pre neho dôležitejšie nejaké pozemské ciele, alebo jeho duchovná snaha o urýchlené rozuzlenie všetkých osudových vlákien, ktoré musí vyrovnať.

Nemáme vyčkávať, ale v každom okamihu prítomnosti máme vidieť veľkú príležitosť k oslobodeniu sa od všetkého minulého. Nie je to vôbec tak zložité, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Naopak, je to prosté a jednoduché! Stačí, ak budeme všetko, čo nás stretá, prežívať v najčistejšom naladení dobra. Takýmto spôsobom sa nám to potom stane ďalším krokom na ceste do ríše Ducha. Stačí, ak budeme každý deň vnímať ako možnosť a milosť, kráčať spoločne životom spolu s druhými ľuďmi a vzájomne sa podporovať na ceste k Svetlu a do blízkosti Stvoriteľa. Takéto naladenie musíme vo svojom vedomí udržiavať neustále živé.

Každý človek by mal pochopiť, že príležitosť ďalšieho narodenia na zemi sa mu nemusí už tak rýchlo naskytnúť a on bude musieť tráviť čas v jemnejších úrovniach, kde nebude môcť tak jednoducho odložiť tie veci, ktoré sa dajú odložiť len v hmotnom svete. Môže sa mu napríklad stať, že bude musieť odčiniť niečo veľmi malé, kvôli čomu sa bude musieť znovu narodiť, aj keď by túto vec mohol odložiť už teraz, práve v tomto svojom pozemskom živote. A to možno len v prejavení súcitu a dobrosrdečnosti v nejakej chvíli, ktorá vyžadovala jeho duchovnú bdelosť, aby tým odčinil škodu, alebo utrpenie, spôsobené svojim blížnym v minulosti. Na druhom svete si potom bude, obrazne vyjadrené „trhať vlasy“, keď si uvedomí, aké ľahké to bolo odčiniť vtedy, keď žil na zemi vo fyzickom tele.

Nikto by preto nemal váhať ani chvíľu! Každý by mal brať smrteľne vážne výstražné volanie, znejúce stvorením a upozorňujúce na krátkosť času, určeného na vyrovnanie a zaplatenie všetkého, čo sa nachádza v našich osudových vláknach. A všetci by mali vedieť, že k tomuto vyrovnávaniu dochádza prostredníctvom našej trvalej túžby po osobnom zušľachtení a zjasnení. Že k nemu dochádza prostredníctvom nášho odhodlania konať dobro, byť vnútorne čistý a napĺňať Vôľu Stvoriteľa.

Vesmírom zaznieva naliehavé volanie, ohlasujúce úder dvanástej hodiny! Volanie, vyzývajúce k precitnutiu z duchovného spánku a nabádajúce k pohybu ducha. Toto je v súčasnosti to najdôležitejšie, čím by sa mali ľudia začať prednostne zaoberať. Všetko ostatné je podružné a druhoradé.

v spolupráci s » smeromkzivotu.blogspot.com/...

 Blog
Komentuj
 
 fotka
abstraktdepres  11. 10. 2024 02:23
Tak pozor, až to tu každú chvílu skončí, ako sa hovorí už cez 2000 rokov, aby si nebol prekvapený.

Možno ti boh nepripočíta bod za každý blog na birdz. Tvoje bodíky pre vstup do neba.

Možno ti povie že to so šírením krestanstva a osvety myslel inak.

Že si akurát spamoval birdz článkami s infantilnymi a velmi zjednodušenými závermi a akurát svojou neschopnostou pochopiť že to tu nemá čo robiť nasral hromadu ľudí.

A pôjdeš do pekla!
 
 fotka
vreskot000  11. 10. 2024 21:07
do pekla možno nepôjdeš, ale byť všade posledným nie je dobrá vizitka. hoci lepšie byť posledný medzi vyvolenými ako prvý medzi zatratenými. lenže pristupujme ku kresťanstvu a k životu tak, že síce čas sa kráti, ale čas nie je rozhodujúci. možno 40 ročný je lepšie pripravený na večnosť ako 90 ročný starec, možno niekoľko krát kresťansky zaopatrený a vyspovedaný. lebo všetko je to o mysli. tvoje myslenie je veľmi zvláštne.

predstav si dobrotivého Boha ku ktorému voláš a on ti zákerne nikdy neodpovie. možno má na to právo, my božiu logiku nepoznáme.

to však, čo predkladajú mnohí protestanti alebo bludári je scestné. azda neporozumeli dostatočne biblii ako celku.
bibliu musíš chápať v kontexte. inak sa zamotáš, a budeš ateistom.

Boh ti síce môže v nejakom čase aj zázračne vysvetliť dôskedky tvojho konania, ale pre teba to bude neskoro. príklad

kto je moje telo a pije moju krv má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.

ak protestant a ateista logicky neprijíma božie telo, má problém.

podobne je to s konaním skutkov milosrdenstva, o ktorom sa pán ježiš zmienuje v evanjeliu, kde jasne hovorí.... " akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.

ak chceš merať mierou strachu, tak ten strach si napokon aj zožneš, pretože si ho zasial.

pavlov list galaťanom hovorí jasne, že kým teda máme čas, robme dobre všetkým.

problém protestantov, alebo jehovistov je jeden jediný. pichať do katolíckych veriacich ako do osieho hniezda, pričom intelektuálne z oblasti biblika, čiastočne fundamentálky, dogmatiky na to nemáš.

to je to isté, ako keby sa ošetrovateľ rozhodol podniknúť operáciu bez doktora. aj ošetrovateľ aj doktor sú v bielom plášti, sú v sterilnom odeve, sú na jednej úrovni, ale predsa majú hierarchické rozdelenie úlohy. aj ked by ošetrovateľ mal kompletné vedomosti lekára, zatiaľ je ošetrovateľ nie lekár. nie je v jeho kompetencii zasahovať do lekára.

hierarchia tým pádom v zdravotníctve, ale aj cirkvi je jasná minimálne z tohoto hľadiska.
 
 fotka
abstraktdepres  11. 10. 2024 22:02
@vreskot000 "kto je moje telo a pije moju krv" ako mám tomuto úseku správne rozumieť? Čo sa tým myslí?
 
 fotka
vreskot000  12. 10. 2024 10:40
@abstraktdepres. matušovo markovo a lukášovo evanjelium vo svojich poslednych statiach opistuje priebeh poslednej večere. spomínajú aj slová konsekračné slová (vezmite a jedzte z neho všetci, (o chlebe ktoré sa stane Telom) a vezmite a pite z neho všetci (z kalicha, kde z vína sa stane Kristova Krv.
ježiš to sám naznačil vo svojich rečiach ešte pred týmito udalostiami a spomína to aj sv. pavol. pravdepodobne preto, lebo mu to povedal evanjelista lukáš.
ježiš chcel niečo zanechať zo seba. platnosť eucharistie naveky je jasná aj z iného dôvodu.
ked po svojom ukrižovaní a ked vstal z mrtvych zjavil sa emauzskym učeníkom, znova slávil Lámanie Chleba. lámanie chleba nie hocijakého pšeničného, ale chleba, ktoré je už jeho telom. po tých istých slovách ktore ježiš emauzskym učenikom vyriekol, teda 2x slavil sv. omšu, (lamanie chleba) im zmizol spred očí. zachytené v biblii. to že im zmizol, je jasny dokaz pritomnosti Krista v Eucharistii.

jedna poznámka. píšem ti to ako veriaci kresťan, ale aj ako kritický pohľad. keby to tak nebolo, nemysli si, že nejaký šarlatán na krátkodobé pobavenie židovskej pospolitosti vykoná niečo také, ktorého odkaz pretrvá do dnešného dňa. neexistuje teda z toho vyplýva, že katolícka sv. omša a sviatosti sú nutne platné.
 
 fotka
vreskot000  12. 10. 2024 11:08
kiežby si sa obrátil na katolícku vieru, pomohlo by ti to jednak z toho, že utriediš si vedomosti a najmä budeš sa praavidelne očisťovať v sviatosti pokánia a prijímať eucharistiu. to by ti pomohlo veľmi
 
 fotka
abstraktdepres  12. 10. 2024 16:57
@vreskot000 ďakujem za vysvetlenie a že si si dal záležať a napísal si k tomu tolko.

Ako som aj na birdz písal určite verím v niečo nad nami. Nemyslím si že sme tu uplne zbytočne a náhodne a že smrtou sa uplne všetko skončí. Každopádne k dogmatickým a často dosť jednoduchým krestanom sa zaradiť nemôžem. S tým ako si veci vysvetlujú a ako vieru prezentujú sa nemôžem a ani neviem stotožniť.
 
 fotka
vreskot000  13. 10. 2024 09:55
@abstraktdepres úplne ťa bratu rozumiem, a v spoločnosti sú isté zápory, ktoré sa vtesnali aj do krištáľovo čistej cirkvi. ona čistá nie je preto, lebo je pápež dogmaticky neomylný. nie je čistá ani preto, hoc by každy jeden duchovný (farár, atd) dôsledne dodržiaval kresťanské ustanovenia, čiže vyučoval by bibliu, slávil omšu, alebo protestantský pastor viedol to duchovné zhromaždenie ktoré má vlastný štýl kultu uctievania Boha. ked nejakej cirkvi stačí, že zhromaždia sa, príde nejaký duchovný, prečíta im bibliu, povie kázen, nasledujú dáke prosby, priestor na stíšenie, sebareflexiu, je to všetko aj z katolíckeho pohľadu OK.
žiaľ do cirkvi sa inflitrujú nejaké skutočnosti, ktorým sa nevyhneš. tak ako decko sa nevyhne vzdorovaniu a príležitostným hádkam s rodičmi, lebo decko inak vníma svet ako dospelý, tak isto je to aj v cirkvi.

mne katolícky model vyhovuje, lebo ked ma ťaží hriech, idem sa spovedať Bohu, a počuje to knaz. on počuje všetko.

Ježiš jasne povedal apoštolom a ich nástupcov (aj poslednému farárovi dnes) že komu odpustíte hriechy, budú odpustené, komu zadržíte, budu zadržané.

tá moc je jasná. to je darované zhora, a nijaký "farár katolícky" si ju neprivlastnil. ide líniovo, presne ako ide rod.
keby sme mali porovnať tvoj a moj rodokmen, ver, že v nejakom 85 pokolení nastane nejaká jednota a zistíme že sme bratranci v 85 stupni.

úplna realita.

posledné čo chcem povedať. mne sa páči prístup našich pátrov (knazov, máme ich 3), a ked hrám na nejakom pohrebe (hrávam 21 rokov v kostole)
tak pán páter pri pohrebe vyzve pri každom.....

prosím vás, v mene nášho zosnulého, ak vám nejako ubližil a urazil, niečo zlé spravil, prosím, odpustite mu. odpustite vo svojom srdci hned.

povedz čo krajšie môže povedať knaz.

chcel som ti to napísať z iného uhla nech sa ti darí keby dačo, kludne mi napíš aj do TS pohode
 
 fotka
abstraktdepres  13. 10. 2024 17:18
@vreskot000 TSky asi nejdú, ale ďakujem. A súhlasím, že toto je pekná a správna veta. Bez ohladu na to či človek je alebo nie je krestan.

"prosím vás, v mene nášho zosnulého, ak vám nejako ubližil a urazil, niečo zlé spravil, prosím, odpustite mu. odpustite vo svojom srdci hned."

Odpúštať môže aj ateista. Nejaku tú morálku a zmysel pre klud a dobro môže mať v sebe. Poznám takých. Zároveň poznám aj pár jednoduchých a hašterivých krestanov. Verím že ak nejaky boh je tak ich bude hodnotiť individuálne a na základe ich skutov.

V kostole som počul hrať asi len vážnu hudbu od Filipa Glassa
 
 fotka
vreskot000  17. 10. 2024 20:14
@abstraktdepres odpušťať može aj ateista, ale ten to má hlboko v riti. vieš prirovnám to v tom, že ateista si ťa vypočuje, ale rozumieť tomu nechce, lebo nechce zmeniť svoj životný štýl.

v skratke poviem aby som si tu nerobil kázne

jedná sa o to, že mne ako kresťanovi imponujú na kresťanstve niekoľko aspektov.

vieme sa zomknúť pre spoločné potreby, a vieme sa podporiť navzájom, zomknúť sa pre spoločné dobro, pomôcť si.

tvoríme spoločenstvo, a necítim sa byť osamotený a sám v chráme, alebo mimo neho.

požiadam duchovného o radu, a ten ma hocikedy vypočuje a poradí. poznám kňaza, ktorý zopár ľudí zachránil od samovražedných myšlienok aj prostredníctvom internetu (na pokeci napríklad pomohol zopár zúfalcom, s ktorými si písal a potom zmenili svoje myslenie)

v skratke poviem jedno.

Boh chce, aby si bol dobrý človek a rozdal to dobro ostatným. nič viac.
 
 fotka
abstraktdepres  17. 10. 2024 22:43
@vreskot000 všetko z toho čo píšeš existuje aj medzi ľudmi čo v boha neveria. Odpúštanie je ľudská vlastnosť. Nedáva ti ju viera. Možno ta akurát môže v nejakych veciach utvrdiť a podobne... Ale viac či menej každý ju v sebe má.

Všetko z toho čo píšeš existuje aj medzi nekrestanmi. Ľudia si pomáhajú pri povodniach. Dalej rôzne zbierky pre ľudí, organizácie. Je toho hromada...

Na samovraždy sú tu psychologovia a podobne. Tušim aj nejake núdzové telefonne linky.

Nechcem ti protirečiť, o to mi nešlo. Len v prvej rade je to všetko o ľudoch. Krestan či nekrestan všetci sme ľudia. Vira by ti mala akurát pomôcť v správnej ceste. Netreba to hrotiť a dávať všetko do čiernobielej roviny.
Napíš svoj komentár