vcera to bolo tak isto mali sme spolu volat.. tak som ho prezvonila ci este nespi..no ozval sa mi len odkazovac..pomyslela som si fajn tak mozno je zly signal co je normalne. Po pol hodine som skusila znova a stale nic... po 10minutach zase a nic.. a tak dookola asi hodinu a stale nic .. vypnuty telefon.. bolo mi to cudne lebo si mobil nikdy na noc nevypina a bol doma takzee nechapala som...
zacinala som mat strach a nahovarat si vsetky tie veci ved to poznate ... pytat sa co ak sa mu nieco stalo ved sa mi neozval vlastne cely den... a akoby nestacilo ani moja "svagrinka" mi neodpisovala na moje sms ... nechapala som ... a tak som lezala v posteli so vsetkymi tymi buriacimi sa myslienkami v mojej hlave.. mala som hroznu predtuchu ze sa nieco stalo este nikdy v zivote som sa tak necitila bol to velmi zvlastny pocit... napadalo ma uz kadeco ale samozrejme vzdy len to najhorsie.
co ked sa mu nieco stalo? co ak je v nemocnici? co ak uz nezije?kde je???
vyznie to teraz hlupo no ten kto niekoho lubi tak velmi ako ja jeho vie presne o com hovorim ten pocit uzkosti bezmocnosti a strachu ten bol najhorsi... lezala som tam asi dve hodiny a rozmyslala o vsetkom o nas o tom ze co ak ho uz nikdy neuvidim co ak mi rano niekto zavola a povie ze je mrtvy a ja tam pridem a budem ho vidiet lezat na posteli bez jedineho pohybu..
bala som sa ze uz nikdy nepocitim chut jeho bozku ze uz nikdy nepocitim vonu jeho pokozku nikdy nepocitm jemnost jeho dotyku z ktoreho sa zakazdym roztapam.. bala som sa ze uz nikdy neuvidim tie jeho nadherne oci ktorymi si sa na mna vzdy pozera s obrovskou nehou a laskou .. bala som sa velmi som sa bala a tak som len lezala...
a potom zazvonil telefon srdce mi skoro vyskocilo a ked som pozrela na display a uvidela jeho meno padol mi kamen zo srdca.. zdvihla som a ten pocit ked som pocula jeho hlas ... bolo to ako no nieco neopisatelne a v tej chvili som si uvedomila strasne vela .. v jedinej sekunde...bola som taka stastna ze ho pocujem dakovala som bohu za to ze ho mozem pocut ze viem ze zije !
potom ked som sa ho spytala co sa stalo preco mal vypnuty telefon povedal: vybita baterka hlupa baterka a tolko stresov pre jednu poondiatu baterku ..a neviem preco sa to stalo prave vtedy ale jaa naozaj som zacala rozmyslat nad tym vsetkym.. nad tym preco clovek niekedy robi velke "halo" uplne z banalnych veci a pritom mu unika cela podstata.. predtym som si robila tazku hlavu z toho ze mi neodpisal na jednu dve sms a teraz mi to bolo uplne jedno .. najdolezitejsie pre mna bolo to ze viem ze je v poriadku a ze zije ! a tak to je aj v zivote ..
uvedomila som si ze vsetky tie somarinky co sa kazdodenne stavaju a my sa kvoli nim trapime suzujeme su uplne zbytocne ... to ze sme sa hadali kvoli mojim hlupim komplexom z kadecoho a kvoli mojim stavom beznadeje ... teraz mi to pripadalo ako uplne bezcenna vec.. aj tak sa na to vsetko zabudne a o rok si na to nikto ani len nespomenie tak naco sa preto trapit? naco sa kvoli tomu tak velmi trapime ked su to uplne somariny?
nikdy nevieme kedy nam tato cesta zvana ZIVOT konci .. nikto to nevie ani ja ani ty.. mozno uz zajtra tu nebudeme .. mozno ani on tu uz zajtra nebude .. a tak v tej chvili ked som pocula jeho hlas som si uvedomila ze zo vsetkeho najdolezitejsia je pritomnost to co sa deje teraz nie to co bude zajtra alebo pozajtra lebo mozno uz nijake zajtra pre nas neexistuje.. nevieme to a ani nikdy vediet nebudeme...
a preto treba hovorit dnes prave teraz vtedy ked vas to napadne vsetko co mate na srdci a v hlave.. netrapit sa kvoli banalnostiam ktore su aj tak na nic.. najhlavnejsie je ze sme tu .. tu a teraz.. to jedine nam nikto nezoberie.. nikdy nemoze lebo je to sucasnost..
preto nikdy neodkladajte nieco co chcete niekomu povedat na zajtra .. nerobte to lebo vy a ani nitko nevie ci ten zajtrajsi den vôbec bude.. urobte to teraz hned aby ak nahodou sa vam alebo tym ludom nieco stane.. aby vedeli co pre vas znamenali ako velmi ste ich mali radi ... pretoze ako sa hovori : urob a povedz to dnes , lebo zajtra uz moze byt neskoro ...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tarajka
31. 8.augusta 2007 22:18
to cele je fakt pravda..zazila som to neraz..je to suzujuca situacia..
2
pekne myslšienky jj a aj ja som niečo podobne zažila... bol taky škaredy deň, proste sproste zamračene počasie a ja som sa len tka prechadzala a normal ma premkla taka zla predtucha, že som musela zavolať mame či je všetko v pohode...
Napíš svoj komentár