Cítim sa tak, ako som sa v živote necítila a nikdy som netušila, že ma niečo dokáže bolieť tak veľmi ako to bolí teraz. Všetci vravia, že čas to zahojí. Áno viem, no v tejto chvíli ma to absolútne nezaujíma. Sama seba sa pýtam, čo som urobila zle, no postupne prichádzam na to, že chyba možno nie je ani tak vo mne.
Snažila som sa, ľúbila ťa najviac ako som vedela, dala by som ti všetko na svete, dokonca by som za teba dala aj svoj život. No asi ani toto všetko nestačilo. A teraz mám, ako sa to hovorí? Zlomené srdce? Asi...
Pozerám na naše spoločné fotografie, spomínam na ten spoločne prežitý rok, na všetky tie krásne chvíle a pri tom ma stále napadá jedno a to isté – jednoducho si nedokážem predstaviť svoj život bez teba, bez tvojho pohľadu, bez tvojich dotykov, pohladení, objatí, bez tvojich bozkov ...Netuším, čo bude ďalej, no to čo teraz cítim, je to najhoršie, čo sa cítiť dá. Obrovská bolesť niekde hlboko vo vnútri, ktorú nedokážem nijako zastaviť. Najradšej by som teraz zaspala a zobudila sa až vtedy, keď už tú bolesť v srdci mať nebudem. Škoda len, že sa to nedá...
Vieš, vždy som chcela od života len jedno a to nájsť človeka, ktorý mi bude všetkým, ktorý bude mojím druhým ja, ktorý bude pri mne keď sa budem smiať či plakať. A život mi dal teba. Teba, ktorý si sa stal mojou súčasťou, ty, s ktorým som prežila ten najkrajší rok aký som si len predstaviť mohla, ty ktorý si ma ľúbil aj napriek všetkým mojím chybám. A teraz mi ťa život zobral. Načo mi ťa potom dal, ak mi ťa teraz berie? Možno aby sme sa obaja niečo naučili, možno aby sme dospeli alebo je to proste osud.
Ale ja už viac nechcem zažívať takéto sklamania. Stane sa to vždy. Niekoho mi pošle a vzápätí hneď berie preč. A vždy sú to práve tí ľudia, ktorí sú mi najbližší. Možno mi tým chce ten tam hore niečo naznačiť a pokým neprídem na to, čo to je, bude sa mi to stávať stále. Verila som však, že s tebou to bude inak.
Viem, možno je na to ešte skoro, ale ja si neviem predstaviť svoj život s nikým iným iba s tebou. Áno cítim sa tak teraz no možno o rok, o dva už dokážem byť alebo žiť aj s niekým iným. No ako sa hovorí, človek to cíti, keď stretne toho pravého, toho s ktorým chce ostať už navždy. A moja smola je ,že presne to cítim ja keď som s tebou. No ak to tak nie je aj z tvojej strany, chyba bude asi vo mne.
A možno je to tak ako si ty povedal. Možno ešte nie si dosť vyspelý na takýto vzťah. Bohvie a raz na to prídeme obaja, len prosím ťa, rob veci tak, aby si potom nič z toho nemusel ľutovať, áno?
V tejto chvíli absolútne netuším, čo bude so mnou ďalej. Uvedomujem si, že tým, že som ťa stratím sa svet nezrúti. Áno možno iným nie, no mne áno, pretože keď stratí m teba akoby som stratila aj samú seba.
Neľutujem sa a ani nestojím o nikoho ľútosť, len mi bude trvať nejaký čas pokým si zvyknem na tú zmenu ako to ty voláš, pre mňa bohužiaľ nie až takú pozitívnu. NO ja viem že raz to bude zase fajn, neviem síce kedy to bude, ale raz určite.
Keď si mi prišiel do života, všetko sa mi v ňom zmenilo, aj ja som sa zmenila. Bola som tou najšťastnejšou na Zemi. A teraz, keď prišla tá chvíľa, ktorej som sa vždy, už iba pri jej predstave tak veľmi obávala a ty odomňa odchádzaš, opäť sa všetko zmení, aj ja a už to nikdy nebude tá Lucia, ktorú si poznal ty.
Jediné čo viem je, že nechcem žiť tak, ako som žila predtým než som ťa spoznala. A toho sa najviac bojím. Opäť sa uzavriem do seba, budem mať svoj vlastný svet, nikto ma nebude zaujímať, budem prežívať len tak zo dňa na deň, nie, tak toto už viac nechcem.
Aj keď mi teraz zo života odíde to slnko, ktorým si bol ty, musím sa skôr či neskôr spamätovať a ísť ďalej. Nebude to ľahké, lebo to ešte veľmi bolí a aj bude no ak ten rok pre teba nič neznamenal, a ak ti ja nestojím za to, aby si sa zmenil a trochu dospel v istých veciach, tak potom asi ani ty mne nestojíš za to, aby som sa kvôli tebe tak trápila. Ty si sa tak rozhodol, nie ja a nezazlievam ti to, naopak chápem ťa.
No nechápem jedno. Prečo, keď mi vravíš, že ma nechceš stratiť, nedokážeš v sebe potlačiť niečo čo aj tak vieš, že raz potlačiť budeš musieť. Prečo nedokážeš konečne povedať NIE. Veď to záleží len a len od teba.
No teraz aspoň vidím, čo ti je alebo bolo prednejšie a začínam pochybovať o tom, že to tvoje ľúbim ťa, čo si mi vravieval bolo vždy úprimné, pretože ak by si ma ozaj miloval, tak by si radšej trpel ty a dokázal by si si povedať to jednoduché NIE. Dokáže to urobiť milión ľudí, tak prečo ty nie? Možno ani nechceš a to je tá najväčšia chyba, ale chápem, veď si mladý chalan, nechceš sa viazať no potom pochybuje, že si ma ľúbil tak veľmi ako si mi to hovoril.
Nikdy sa na teba hnevať nebudem a nehnevám sa ani teraz. Hnevám sa možno akurát tak na seba, že som si ťa nedokázala udržať alebo skôr, že som ťa tak veľmi ,a ešte stále, ľúbila. Je mi len ľúto, že kvôli v podstate hlúposti sa náš vzťah končí. Vravím, dúfam len, že to nikdy neoľutuješ. Správaj sa tak, aby si nemusel. A vždy nech sa deje čo chce počúvaj svoje srdce lebo to má vždy pravdu a to jediné ťa nikdy nesklame.
Netuším čo bude keď ťa stretnem, keď ťa uvidím s nejakou druhou, fakt neviem čo urobím, možno ťa už ani vidieť chcieť nebudem neviem, to ukáže čas. Viem len že aj keď to teraz pre mňa nie je ľahké a moc to bolí, raz to prebolí.
Želám ti aby si bol fakt šťastný či so mnou či bezo mňa, pretože keď budeš šťastný ty, budem aj ja. Ono to tak väčšinou býva keď jeden ľúbi druhého tou pravou láskou. NO ale tvoj život, tvoje rozhodnutia.
Navždy si ale zapamätaj, že či to bude o mesiac, o rok, o tri, o päť, nikdy ťa neprestanem ľúbiť a navždy mi ostaneš tam niekde hlboko v srdci. Tiež si pamätaj, že si bol a vždy budeš jedinečný človek a nikdy nepočúvaj tých čo ti tlčú do hlavy tie sprostosti, že si nula alebo podobné veci áno? O to ťa veľmi pekne prosím, pretože to nie je pravda a ani nikdy nebude. Si super človek, so svojimi chybami, čo je úplne normálne. A to miesto, čo si v mojom živote mal a máš, tam navždy ostane, nikdy ťa nikto nenahradí, nikdy. A aj napriek tomu všetkému ti patrí obrovské ďakujem, ktoré si právom zaslúžiš. Ďakujem ti za všetko, čo som sa od teba naučila, za najkrajší a najlepší rok môjho života, pretože len vďaka tebe takým bol...
Skús nechať človek, ktorého v živote najviac ľúbiš odísť, aj keď to bude hocijako ťažké.
Ak sa k tebe vráti, naozaj ťa miluje a budete spolu už navždy...
NO ak nie, a on nepríde späť za tebou, tak ťa ten človek nikdy naozaj nemiloval ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár