Niť priateľstva

Bol to osud, keď sme sa stretli
a naše cesty sa navždy pretli.
Odvtedy sme len spolu kráčali
a niť priateľstva sme snovali.

Pomáhali sme si stále,
či boli problémy veľké a či malé.
Ak som spadla, tak ty si ma dvíhal.
A tá niť už nebola len niťou,
ale začala byť živá.

Pomaly ožívala a rástla každým dňom.
A tá niť priateľstva sa stala realitou.
Už nebola iba snom.

No ak sme si neporozumeli
a náš rozmar ju potrhal,
Znova sme ju zviazali,
no ten uzol tam ostal.
Nezmizne a vždy tam ostane
a pripomenie nám naše hádanie.

Ak sa naše cesty predsa len rozídu,
z tej nite bez uzla len krásne spomienky vzídu.
A na ten rozmar čo ju potrhal sa zabudne pomaly.
A budeme spomínať len na to, ako sme tú niť snovali.

 Báseň

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu