Moja najlepšia kamarátka Nela sa presťahovala a tak musela ísť aj na inú školu. Nebola z toho veľmi nadšená, ale ako sa hovorí, čo sa stalo už sa neodstane. Nevidela som sa s ňou už rok. Zrazu mi zavolala, že sa môžeme stretnúť v sobotu pred jej domom. Mala narodeniny a tak som jej bola kúpiť darček hneď v ten deň. Konečne bola sobota ráno a my sme sa mali stretnúť o 14.00 hod. Nevedela som sa dočkať a tak som pri tom zhone zabudla darček doma. Uvedomila som si to až v autobuse, keď už bolo neskoro. Dúfam, že to nebude vadiť, v duchu som si hovorila. Nela už nedočkavo sedela pred domom na schodoch, keď som zrazu vyskočila z kríkov. „Ahoj!“, skríkla som. Nela sa najprv zľakla, no keď ma zbadala, skoro sa zbláznila od radosti, že ma znova vidí. No potom sa jej pekne krásne priznala, že som darček pre ňu zabudla doma. Ale Nela sa nehnevala. Páčilo sa jej, že som ju tak prekvapila svojím pozdravom a že je to pre ňu určite viac ako dajaký darček.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
lulanula
20. 10.októbra 2012 19:55
možno trochu odveci,pôvodne to mal byť projekt na etiku ale myslím že má niečo do seba
Napíš svoj komentár