Alžbetka a Jakub , Jakubko a Perinbaba

Rozprávok má každý dosť, skúsim anti-rozprávku.
Bolo raz jedno dievčatko, volalo sa Alžbetka. Vyrastala v rodine opilcov. Alžbetka rástla , každý deň videla na stole fľašu a tak čo sa naučila, to aj urobila. Začala popíjať, nenápadne, rodičia si nič nevšimli. Tak to u opilcov chodí, rodičia si svoje deti nevšímajú ...
Alžbetka rástla do krásy, toleranciu na alkohol mala vysokú a tak zvládla piť zarovno s chlapmi. Veselá kopa, tá Alžbetka. A krásavica na pohľadanie. Dlhé plavé vlasy, nežné modré oči, veľké kozy .
Niet sa čomu čudovať, že Jakubko, ktorý slúžil u Perinbaby , sa do nej zaľúbil.
Perinbabka, pozri, aká krásna je tá Alžbetka a koľko toho vypije !
To sa Jakubovi páčilo najviac – že Alžbetka nie je suchár a dúfal, že ani jemu nebude zakazovať piť, ako to ostatné dievky robievajú.
Perinbaba, čo si rada upíjala zo svojho čarodejného likéru (hovorila, že na spanie), sa hrozne bála, že Alžbetka jej vyslope zásoby likéru. Preto hovorí Jakubovi:
Dám ti zázračnú perinu, tá ťa dopraví za Alžbetkou.
Ako povedala, tak aj urobila. Spravila dobrý vietor, ktorý Jakubka na perine odvial za Alžbetkou. Alžbetka, ktorá netušila, že Jakub ju sleduje, sa hrozne naľakala, keď videla típka na perine lietať.
Čo si zač?
Ja som Jakub, pozorujem ťa už dlho, ako si veselo popíjaš. Nalej aj mne.
Tak sa začala veľká láska.
Jakub a Alžbetka spolu pili, kým sa neprepili na alkoholikov.
Ranné dúšky, okná, hádky a sem-tam aj facky.
Perinbabka to zvrchu sleduje, nepáči sa jej, že Jakub slope ako blázon.
Tak na oblohu napísala:
Choď sa liečiť !
Jakub sa díva na oblohu, vidí písmenká aj výkričník, a smeje sa.
Všetci v dedine pijú, Perinbabka, to je v pohode.
Narodil sa im syn, nazvali ho Jakub, po otcovi.
Jakub rástol , každý deň videl na stole fľašu a tak čo sa naučil, to aj urobil.
Začal popíjať, nenápadne, rodičia si nič nevšimli. Tak to u opilcov chodí, rodičia si svoje deti nevšímajú …
...ešte že má tetku Perinbabu...
Díva sa Perinbaba zvrchu , díva. Nepáči sa jej, čo vidí. Rozhodla sa vziať situáciu do vlastných rúk a malého Jakubka povolala k sebe na čarodejný vrch. Dúfala, že z Jakubka vychová mládenca, ako sa sluší a patrí.
Omyl. Aj Perinbaba sa môže pomýliť. Malý Jakubko bol zlý. Nie že by sa bol zlý narodil, deti sa rodia čisté a nevinné.
Jakubko už nebol. Príliš veľa alkoholu v rodičovskom dome, zlá výchova a nevhodná genetická výbava spôsobili, že z malého krpca vyrástol zloduch.
Jakubko rástol, bol čoraz drzejší a Perinbabka bezmocnejšia. Zašlo to tak ďaleko, že keď Perinbaba zobrala Jakubovi fľašu, zamkol ju do komory.
Áno, dobre počujete, zamkol Perinbabku a na dvere dal okovaný zámok.
Mám už dosť tvojich rečí a výčitiek, nebudem ťa viac počúvať.
Utekal do pivnice, načapoval si babkinho čarodejného likéru a opitý začal vyrábať
POČASIE.
Jeden deň nasnežil a keď sa mu to zunovalo, o dva dni na to spustil lejak a ten zmyl sneh. Ľudia sa čudovali, čo sa to deje, náhle zmeny počasia ich vystrašili.
To sa len Jakub rozbiehal. Ožratý ako prasa spustil víchricu, stromy sa lámu ako triesky a Jakub sa len smeje. Tornáda, hurikány, uragány, to sa Jakubovi páči najviac. Vtedy je najväčšia sranda, keď ľudia v panike a hrôze behajú ako zajace.
Alebo záplavy, aj to ho baví...veľká voda sa valí dedinami.
Koľko zábavy, koľko vzrušenia sa dá zažiť bez Perinbaby.
A tak chorý alkoholik Jakub vyrába a mení počasie, ako sa mu zachce.
A my ľudkovia sa len bezmocne dívame na nebo a nechápeme, ako sa za týždeň môžu vystriedať všetky štyri ročné obdobia...

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu