Keď ma rodičia vyštvali so smeťami , musela som schytiť smeťák a trádovať s ním po ulici ku kontajnerom a pred očami zvedavých susediek ho vysýpať. Niekedy mama natlačila odpadky na seba tak silne, že nešli vysypať, zbytočne som trieskala košom, bolo ich treba vyštuchať rukou ... stokrát som mame hovorila, nech smeti nestláča, že smrdia a nejdú vysypať na jeden šup.
Zábavný rituál, len čo je pravda...smradlavé ruky, smradlavý kôš na smeti a staré susedy, čo zízajú spoza záclon, zvedavé, čo sme mali na obed.
Vďaka kapitalizmu máme sáčky na odpadky . Žiadna trauma . Vďaka ti kapitalizmus. Tak veľa si pre mňa urobil. Nemusím behať so smradľavým košom po ulici. Nenápadne sa vykradnem s igelitkou plnou smradu , šup s ňou do kontajnera a elegantne bežím ďalej.
Čo však nevidím...
V kontajneri sa spokojne hrabú ľudia... pár, muž a žena. Vôbec im neprekáža smrad , ja , zhnité odpadky a neestetické veci, čo by ľudské oči nemali vidieť... V detskom kočíku majú naukladané plné tašky, čoho vlastne... ? Ťažko povedať.
Jeden by to nazval odpadky ..., druhý čo deň dal ... iný veci na prežitie. Staré koberce, skrinky, kabáty, tenisky, tvrdý chleba...
O hodinu vidím pri kontajneroch ďalších ľudí, a ďalších a ďalších...
Ráno , na obed , večer , v noci ... máme ich pod oknom , dobre na nich vidím , na kontajnery a kontajneristov .
Nestačím sa čudovať.
Cigáni, čierny , biely , staré babičky Európanky / tie chodia zásadne v noci okolo 1-2h / , malí šráci , asi 10-12 roční , kapucne až na oči, prípadne čapice , aby nebolo vidieť tvár... behajú hlavne cez deň .
Mladí sa ešte hanbia , to je vidno . Bieli Cigáni , odstrčené deti, na ktoré rodičia nestačia alebo kašlú .
Malí anarchisti , dohrabú sa v kontajneri a zapália si cigarety .
Možno ich našli v koši , možno mali šťastie na fľaše, ak ich nepredbehli bezdomovci v dlhých kabátoch a bradách ... a odniesli ich do obchodu vymeniť za cigarety, alkohol alebo iné slasti, čo ich prehodia z ríše Ničoty do ríše Fantázie, ktorú tak nutne potrebujú...
Pútavé je pozorovať Rómov, matky s deckami , malými aj veľkými, vychystané palicami, spokojne sa prehrabujúci v smradľavých gebuzinách , majú v tom systém. Pre nich sú kontajnery novodobé Hypermarkety. Vzrušení a zvedaví, čo sa im podarí uloviť. Žiadne rozpaky, stud, ani zakrádanie . Slobodní ľudia bez predsudkov , nerobia si ťažkú hlavu z toho, ako ich vidíme ...
Išla som okolo, keď z dna plného kontajnera mladá Rómka odborne vytiahla jasnočervené topánky. Nevadí, že číselko nesedí , hlavne , že sú červené , moderné . Slečna sa tak potešila, že som mala chuť utekať domov a doniesť jej svoje staré topánky, čo zbytočne zaberajú miesto v šatníku . Večer som odhodlane vybrala oblečenie a topánky, ktoré som ochotná obetovať a odniesla ho ku kontajnerom, starostlivo zabalené v igelitke ... svoje veci si vážim a ťažko sa ich vzdávam. Ráno idem okolo a pozerám - oblečenie zmizlo ! Normálne som sa potešila... kto vie, kto ho odchytil... dievča, alebo žena, mladá, stará...
Boli to pekné kúsky.. Večer som vytriedila ďalšie a odniesla ich dole ku smeťákom... ráno boli rozhádzané po zemi.
Kontajneristi nevďační , nahnevala som sa .
Moje veci rozhadzovať po zemi... hmmm.
Hovorila som o sklamaní kamoške a ona sa mi vyrehotala.
Že vraj čo som čakala.
Dúfala som, že niekomu urobím radosť...
Pre istotu už nekontroľujem, ako to s mojimi vecami pri kontajneroch dopadlo...verím, že sa dostali presne tam, kam patria.
Prajem kontajneristom dobrý lov :o)
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ewellyne
12. 2.febuára 2009 10:59
pekná úvaha - ja vytriedene veci davam mojej mamine a ona ich posiela ludom, ktori im taketo veci sposobia obrovsku radost - a mna to tiez tesi ..nestoja zbytocne u mna v skrini, ale su uzitocne pre ludi, ktori to potrebuju.
2
Aj my to tak robíme že dávame oblečenie buď dakomu z rodiny ak sa to ešte dá, alebo ku košu tiež
3
raz som ich chcela odniest do secondhandu, ale nechceli zobrať. Potom som rozmyslala do detského domova...rodine už neponúkam, som najmenšia
Napíš svoj komentár