V noci ožívajú čarodejné bytosti, zvuky znejú mäkšie.
Počas jednej čarovnej noci som sa premenila.
Premena prebehla postupne. Začala sa vtedy, keď som zatúžila lietať. Vyletieť vysoko a bezpečne do výšin. Roztiahnuť krídla, plávať na vlnách vetra, pohládzaná mesačnými lúčmi ako láskavými prstami matky.
Vtedy mi začali rásť krídla.
Ľahké a jemnučké ako pavučinky, čo ani nešuchocú.
Či ma to vtedy vystrašilo?
Priznám sa, zo začiatku áno.
Kým mi nedošlo, že sú to krídla.
Zmenil sa môj hlas. Nepotrebujem slová. Trilkujem vo vánku hádanku, ktorej rozumejú vtáci, čo bezstarostne lietajú v povetrí.
Rozprestieram krídla a odrážam sa zo špičiek. Viem, že vyletím.
Nedokážem vysvetliť tú istotu, odkiaľ to viem.
Jednoducho letím , letím , letím povetrím.
Ako to opísať slovami?
Neskutočná lahoda , sloboda , obroda ... vzdušné prúdy, teplé a láskavé, dráždivé a šteklivé... lietajúce tvory, čo nemusia myslieť.
Aký oddych, aký úžas.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
elwinko
14. 2.febuára 2009 11:09
Vyleť...
Napíš svoj komentár